Havarijný technický stav budov SNG v Bratislave vyústil do radikálneho kroku bývalej riaditeľky Kataríny Bajcurovej, ktorá sa k 1. marcu 2001 rozhodla uzavrieť výstavné priestory premostenia SNG. Pôvodná nedôsledná stavebná realizácia projektu, inštalovanie opotrebovanej technológie a použitie menej kvalitných materiálov, ako aj problematická „oprava“ tečúcej zasklenej strechy, to všetko prispelo k tomu, že objekt premostenia sa stal po 24 rokoch pre výstavné účely nepoužiteľným. Galéria bola nútená odstaviť z prevádzky cca 1 800m² výstavnej plochy určenej najmä na dočasné výstavy.
Po tomto rozhodnutí čelila galéria vlne negatívnej kritiky obyvateľstva, hlavného architekta mesta i časti odbornej verejnosti. Po revolúcii viaceré hlasy vyzývali na odstránenie budovy premostenia, hoci viaceré bývalé stranícke a vládne budovy v meste plnia nové funkcie bez takýchto radikálnych zásahov do svojej architektonickej a stavebnej povahy. Za záchranu budovy sa vo verejnej diskusii zasadili zamestnanci a zamestnankyne galérie, časť domácej odbornej verejnosti i hlasy z blízkeho zahraničia.
Vedenie SNG sa spolu s Ministerstvom kultúry SR rozhodlo v roku 2001 riešiť havarijný stav realizovaním investičného zámeru rekonštrukcie a modernizácie, resp. dostavby existujúceho areálu SNG (v rokoch 2004 – 2005 sa uskutočnila prvá časť – rekonštrukcia a modernizácia Esterházyho paláca podľa projektu architektky Rosice Borščovej).
Stavebný zámer z roku 2001 navrhoval len nevyhnutnú opravu priestorov bez zásadného prehodnotenia celku. Ale práve funkčné prehodnotenie celku sa ukázalo ako nevyhnutné, aby sa problém doposiaľ nikdy nedokončeného areálu galérie vyriešil. O to viac, že koncepcia, s ktorou bývalá riaditeľka Bajcurová uspela v konkurze, počítala s tzv. rozvojovým modelom SNG, teda s vybudovaním multifunkčného galerijného pracoviska zodpovedajúceho európskym štandardom 21. storočia. K prehodnoteniu priestorového konceptu areálu prispela pretrvávajúca hrozba povodní na rieke Dunaj, ako aj havária verejného vodovodu v októbri 2004, ktorá mala za následok poškodenie zbierkových predmetov v suterénnom depozitári.
Galéria sa rozhodla hľadať riešenie formou architektonickej súťaže. Výsledok priniesla až druhá súťaž vypísaná na rekonštrukciu a modernizáciu areálu SNG (2005, predseda poroty architekt Gustav Peichl) so spresnenými podmienkami rešpektujúcimi nové funkčné nároky. Víťazom tejto súťaže sa stal ateliér Architekti BKPŠ Kusý – Paňák.
