Prerušená pieseň

28. jún – 28. október 2012
Esterházyho palác, 1. a 2. poschodie
Kurátorka výstavy: Alexandra Kusá

Výstavný projekt skúma výtvarné umenie v období tzv. stalinského socialistického realizmu, ktoré sa nazýva aj socrealizmus, socreal, sorela. Ide o obdobie, keď bolo umenie diktované, sledované a financované novou politickou garnitúrou. Výstavu vymedzujeme na jednej strane vyhlásením Zjazdu národnej kultúry v roku 1948 a na strane druhej legalizáciou dôsledkov udalostí nadväzujúcich na Stalinovu smrť (1953), teda výsledkov zjazdov až v roku 1956, keď sa u nás skončilo stalinské štádium socialistického realizmu a bol „odhalený“ kult osobnosti. Zväz výtvarných umelcov schválil liberálnejšie stanovy a umenie socializmu vstrebalo do svojich „poučiek“ modernu.

Cena Oskára Čepana

15. jún - 26. júl 2012
Vodné kasárne, 1. poschodie
Autorská prezentácia víťaza súťaže Ceny Oskára Čepana 2011.

Robert Capa (1913 - 1954)

31. október - 2. december 2012
Esterházyho palác, 1. poschodie

Výstava predstaví najvýznamnejšie diela amerického reportážneho fotografa maďarského pôvodu Roberta Capu z majetku Maďarského národného múzea. Fotografie tvoria jednu z troch sérií Capových diel, ktoré v rokoch 1990 – 1992 vybrali pre verejnosť spolu Cornell Capa (brat Roberta Capu) a Richard Whelan (priateľ a životopisec) z pozostalosti autora v International Center of Photography (ICP) v New Yorku. Maďarské národné múzeum zakúpilo z tohto výberu v roku 2008 tretiu sériu nazvanú Robert Capa Master Selection III (Robert Capa Majstrovský výber III.).

Viliam Malík

2. november 2012 - január 2013
Vodné kasárne, 1.poschodie
Kurátor výstavy: Aurel Hrabušický

Monografická výstava Viliama Malíka revidujúca výsledky vedeckovýskumného projektu s publikačným výstupom Viliam Malík z roku 2001, ktorú editovalo Fotofo a odborne pripravil A. Hrabušický.

Jana Želibská

29. november 2012 – marec 2013
Esterházyho palác, 2. a 3. poschodie
Kurátorky výstavy: Lucia Gregorová, Vladimíra Büngerová

Monografická výstava Jany Želibskej (1941) je pokračovaním výstavného a výskumného programu, ktorý prezentuje významné osobnosti dejín slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
Želibská patrí k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych autorov z druhej polovice 60. rokov 20. storočia na Slovensku. Vo svojej tvorbe špecificky prehodnocovala podnety neo-avantgardných tendencií, najmä francúzskeho Nového realizmu a pop-artu. Na bývalej československej scéne stála pri zrode environmentálneho umenia v 60. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. storočia. Želibská otvoreným feministickým prístupom tematizuje ženské telo; v jej tvorbe sa tieto zámery prelínali s dobovo príznačnými témami alternatívnej scény a neoficiálneho umenia na Slovensku. Výstavný projekt po dlhšom čase prezentuje veľkorysé priestorové diela Jany Želibskej (Možnosť odkrývania, 1967; Triptych, 1969; Kandarya-Mahadeva, 1969), dokumentácie akcií v krajine, inštalácie z prírodných materiálov, videá a výber diel z aktuálnej tvorby. K výstave vychádza rozsiahly katalóg s textmi viacerých autorov a autoriek a bohatou obrazovou prílohou.

Krv

13. december 2012 – marec 2013
Esterházyho palác, 1. poschodie
Kurátor výstavy: Dušan Buran

Krv – ústredná kategória transhistorického kurátorského projektu je na jednej strane spätá s ľudským telom a teda so životom (resp. smrťou), na strane druhej je predmetom rozličných literárnych, náboženských a sociálnych projekcií. Pre sekulárnu kultúru krv nikdy nebola len záležitosťou biologickou, lekárskou, resp. gastronomickou. Termíny a spojenia ako „krvná pomsta“, „pokrvné puto“, „modrá krv“, ale tiež „krvák“, „krvilačný“ alebo „krvi by sa na ňom nedorezal“ sú dosť výrečnými nástrojmi pre poznanie vzťahu spoločnosti ku krvi. No v prvom rade potenciálom na rozvinutie pútavej úvahy o vizuálnej kapacite krvi (a jej metafor) od 14. storočia po súčasnosť.