Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Jan Hruška
Zo zbierky insitného umenia v Slovenskej národnej galérii

24. novembra 2016 — 2. apríla 2017
Galéria insitného umenia, Pezinok-Cajla
Kurátorka: Katarína Čierna

Výstava predstavuje kompletnú kolekciu prác významného českého insitného autora – 21 maliarskych diel z obdobia 60. a 70. rokov 20. storočia, ktoré sú zastúpené v zbierke insitného umenia v Slovenskej národnej galérii.

Jan Hruška (1918 – 2014)

Autor sa narodil v roku 1918 v Lysiciach na Morave. Po celý život pracoval v malej drogérii v Brne – Řečkoviciach. Posledné roky života strávil v Tišnove, kde maľoval do svojej smrti v roku 2004 pôvabné a poetické obrázky, optimistické svojou sýtou a čistou farebnosťou.

Maľovať začal v roku 1967, impulzom bolo súťaženie s priateľom, naivným maliarom z Brna Miroslavom Kuželom. Od začiatku vzbudili Hruškové obrazy pozornosť špecifickou maliarskou technikou, ktorá je jeho vynálezom. Svoje diela vytváral nanášaním olejových farieb pomocou injekčnej striekačky a ihiel na hrubú stranu sololitu. Táto jedinečná technika ponúka porovnanie s výšivkami či s tkanými kobercami. Línie nanášal na obrazovú plochu trpezlivo mnoho týždňov, obrazy nechával dlho schnúť , aby mohol neskôr nanášať ďalšie vrstvy. Lineárne kompozície vytváral precíznymi a opakovanými detailmi koncentrovane a rituálne. Žiarivé farby, ktoré iskria ako email, spriadal ako pletivo. Popri žltom i oranžovom kolorite používal najmä zelenú, modrú, fialovú a celý register červených tónov. Každá línia má svoju vlastnú hmotu v plnom farebnom lesku a to vytvára ako celok nádherný plastický reliéf, ktorý voľne pripomína stredoveké šperky či knižné iluminácie.

Obľúbenými témami autora boli kvety, kytice kvetov (vres, tulipány, nezábudky) či kvetinové kríky a záhrady, ale aj mestské námestia, ktoré sú zväčša vyľudnené, prázdne. Zdá sa, že trh skončil, trhovníci a remeselníci, ktorí pred chvíľou napĺňali námestie zvukom hlasov, práve odišli. Architektúru buduje prísnosťou symetrie a tichou dôstojnosťou harmónie. Niekedy vychádza zo skutočných miest (Praha, Benátky, Brno), ktoré pretkáva fantastickými prvkami, inokedy sa objavuje v jeho obrazoch subjektívna vízia bájnych miest. Poschodové historické fasády budov a patricijských i meštianskych domov členia malé okná niekoľkých podlaží, polkruhové portály a vežičky. Spolu so sakrálnymi stavbami, kostolom a radnicou vytvárajú zaujímavý scénický priestor. Kompozičná výstavba obrazovej plochy je členená do dvoch alebo troch plánov. V popredí používa autor motívy kvetov a stromov s korunami ako ornamentálne prvky, v pozadí kompaktnej architektúry priestor dotvára oblohou s oblakmi a slnkom, aby dal scénam zdanie perspektívy. Obraz uzatvára naznačeným dekorovaným rámom v podobe bordúry.

Jan Hruška patril medzi popredných predstaviteľov insitného umenia v bývalom Československu hlavne svojimi maliarskymi kvalitami, z ktorých najvýraznejšie sú jemná modelácia objemov a intuitívny zmysel pre súzvuk farieb. Vystavoval doma i v zahraničí, jeho diela sa nachádzajú v zbierkovom fonde Severočeskej galérie výtvarného umenia v Litoměřiciach a v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Na radnici v Brne – Řečkoviciach vznikla v roku 1997 ešte za jeho života Galéria Jana Hrušku. Spolok priateľov naivných a amatérskych umelcov so sídlom v Tišnove organizuje od roku 2014 medzinárodné tvorivé sympóziá na Štátnom barokovom zámku v Lysiciach na južnej Morave pod názvom In memoriam Jana Hrušku. V roku 2008 vydal FO ART, s. r. o. Bratislava monografiu Jan Hruška ( O malíři, který maloval radost pro radost jiných ), ktorú zostavil Ladislav Pukl, organizátor sympózií v Lysiciach.

Katarína Čierna

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2017  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter Nesprávne vyplnený e-mail Prihlásenie prebehlo úspešne Tento e-mail už bol prihlásený
Hľadaj v SNG
Hľadali ste