Archív výstav

Slovenskú národnú galériu zasa raz pekne „vyobliekame". Po výstave Nech šije! z roku 2017, ktorá priniesla rozsiahly pohľad na módu socialistického Československa, sú v našom hľadáčiku aktuálneho projektu Ó, šaty celkom súčasné odevné praktiky a podpora živého umenia.

Projekt odkazuje na pojem, ktorý etabloval Karol Vaculík a kurátori národnej galérie začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia výstavou Generácia 1909 - Svedomie doby (1964). Názov odkazoval na „aritmetický" priemer rokov narodenia autorov, ktorých kurátor do skupiny zaradil. Ich príslušnosť odôvodňovali nielen biograficky, snažili sa nájsť aj iné spoločné črty a spojenia.

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie sme spustili digitálny projekt/výstavu s názvom Čas-opis 1989, ktorý ukázuje menej známu podobu Novembra '89. Na webovej stránke www.1989.sng.sk môžu jej návštevníci sledovať vývoj revolúcie deň po dni.

V roku 2020 si slovenské profesionálne divadlo pripomína 100 rokov od svojho vzniku. Slovenská národná galéria pripravila pri tejto príležitosti výstavu k stému výročiu narodenia profesora Ladislava Vychodila (1920-2005).

Autorská výstava Anny Daučíkovej predstaví jej prácu sklárky, maliarky, fotografky, performerky a autorky videí. Ako uvádza už názov výstavy, nejde o retrospektívu – predstavenie ukončeného diela v spätnom pohľade. Ide o sprístupnenie výberu z autorkiných ukončených a zachovaných diel vo vzájomných vzťahoch a spojeniach s jej aktuálne rozpracovanými dielami, prípadne aj s takými prácami, ktoré Anna Daučíková bude ešte len utvárať, prepracúvať, či dokončovať počas trvania výstavy.

Výstava Laca Terena (nar. 1960, Bratislava) v Slovenskej národnej galérii predstaví kľúčové body jeho umeleckého programu a pokúsi sa komplexne priblížiť jeho jedinečnú výtvarnú a vskutku „polymúzickú" osobnosť.

Arnold Peter Weisz-Kubínčan (1898 - 1945) sa narodil v židovskej rodine v pruskom meste Usch. V rokoch 1913 - 1917 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti odbor sochárstvo. Po vojne pokračoval v štúdiách v Berlíne, pravdepodobne na súkromnej akadémii.

Téme stredoeurópskej plenérovej krajinomaľby, ktorá sa rozvíjala v priestore bývalej rakúsko-uhorskej monarchie v rokoch 1860 - 1890, sa doteraz nevenovala príliš veľká pozornosť.

Výstava priblíži fotografiu nie ako užitočné, rýchle záznamové médium, „dokument doby", ani ako prostriedok digitálnej manipulácie, ale ako nástroj vhodný na široké využitie v súčasnom umení.

Výstavný projekt je netradične navrhnutý do átria Esterházyho paláca ako séria malých výstav k osmičkovým výročiam: februáru 1948, augustu 1968 a októbru 1918.