Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Vo veku 70 rokov odišiel Milan Adamčiak

Milan Adamčiak (16. 12. 1946 Ružomberok – 16. 1. 2017 Žiar nad Hronom) študoval v rokoch 1962 – 1968 violončelo na Konzervatóriu v Žiline a v rokoch 1968 – 1973 muzikológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1974 získal nemecké štipendium mesta Darmstadt a nadácie DAAD na účasť na kurzoch pre Novú hudbu. V rokoch 1973 – 1990 pôsobil v Slovenskej akadémii vied ako muzikológ a prednášal na Hudobnej fakulte VŠMU (1977 – 1988) a na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty UK (1979 – 1988) v Bratislave.

Už v roku 1964 sa stal spoluzakladateľom skladateľskej skupiny DAD a v roku 1967 založil spolu s Robertom Cyprichom a Jozefom Revallom hudobno-performačné zoskupenie Ensemble Comp. V roku 1989 bol medzi spoluzakladateľmi združenia Gerulata a Európskeho klubu na Slovensku. V tom istom roku založil aj hudobné zoskupenie Transmusic Comp a o rok neskôr SNEH (Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu) s Michalom Murinom a Petrom Machajdíkom. V roku 1990 spolu s Júliusom Kollerom a Petrom Rónaiom vytvorili umeleckú skupinu Nová vážnosť a Flux Gallery.

Vďaka svojmu hudobnému a teoretickému vzdelaniu, vzťahu k vizuálnemu umeniu, literatúre, filozofii a spoločenským vedám a svojej otvorenosti a osobitému charakteru, dokázal svoj autentický umelecký program postaviť už od polovice 60. rokov 20. storočia na intermedialite a interdisciplinarite. Ako sám povedal v rozhovore s Michalom Murinom v poslednej časti jeho monografie Archív IV Akty v roku 2014: „Zaujímalo ma vedieť mnoho o niečom a niečo o mnohom. Bolo to proti vtedajšej koncepcii, že prežiť môžu len špecialisti (teda tí, ktorí vedeli mnoho o niečom) na rozdiel od takzvaných polyhistorov či interdisciplinárne a intermediálne orientovaných vševedov. Ja som chcel patriť tam aj tam.“

Adamčiak svoj program teda rozvíjal postupne v líniách samostatnej tvorby v Novej hudbe (grafické partitúry, originálne hudobné inštrumenty, interpretácie, vystúpenia), experimentálnej poézii,  multižánrovej konceptuálnej kresbe, objektoch, inštaláciách, archívnych procesuálnych dielach a vo fiktívnych krajinách svojej mysle. Významnou súčasťou jeho osobnosti bola neutíchajúca túžba po spoznávaní nových informácií a predovšetkým ochota a úprimná radosť zo spolupráce, komunikácie a priateľstva s ľuďmi. Jeho vklad v každej spoločnosti, či úzkej alebo širšej, bol úprimný záujem o iných, dialóg s nimi a o vzájomné zdieľanie myšlienok. Jeho esprit „prežiaril“ každé stretnutie či rozhovor, takže nikdy neprestal inšpirovať nové komunity aj mladých umelcov.

Pri spätnom pohľade je zrejmé, že jeho myšlienky, interpretácie, koncepty či jeho osobné účinkovanie v happeningoch a akčnom umení, pretkávajú dejiny neo-avantgardy na Slovensku a tvorbu jeho protagonistov ako sieť. Práve táto sieť ako autentická štruktúra autorského diela neobmedzeného na jedného tvorcu a jeho širší okruh a provenienciu, predstavuje Adamčiakov neopakovateľný prínos pre celú kultúrnu scénu na Slovensku. Svojím medzinárodným, medzižánrovým a medziodborovým prístupom, ktorý kombinoval prvky vedeckého výskumu a aktívnej umeleckej činnosti, sa Adamčiak stal nenahraditeľnou postavou aj na mape stredo- a východoeurópskeho umenia.

Lucia Gregorová Stach,
kurátorka Zbierok súčasného a moderného umenia SNG

„Jeseň minulého roka mal Milan Adamčiak veľmi nabitú. Všetko chcel stihnúť. Neodmietal žiadne pozvania, diskusie, prezentácie kníh, vernisáže ani narodeninové stretnutie v galérii. Začali sme sa stretávať a spolu s Luciou Gregorovou Stach pripravovať výstavu v SNG. Naposledy to bolo v deň jeho sedemdesiatky. Chystal sa sviatkovať, povedal: teraz si trochu oddýchneme, ohlásim sa až po 10. januári. Nedalo mi a občas som mu zavolal. V sobotu večer naposledy som mu pripomenul, že v utorok 17. 1. by mal prísť do Bratislavy. Miesto neho, v ten utorok, prišla smutná správa. Nečakane.

Dnes sa o Milanovi Adamčiakovi vie všeobecne veľa, ale keď som ho spoznal v roku 1987, žiaden text o ňom nebol k dispozícii. Všetko sa na povrch predieralo postupne. Začiatok 90. rokov sme strávili s koncertami Transmusic Comp. a v Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu. Neskôr som ho začal prizývať na výstavy. História našich rozhovorov a spolupráce je tridsaťročná a mnohé Milanove príbehy som počul v rôznych variáciách, ale základne fakty nemenil. Od roku 2001 som uvažoval o knihe jeho experimentálnej poézie. Prišla až o 10 rokov neskôr a ďalších 5 rokov trvalo, kým vyšiel aj posledný diel štvorzväzkovej monografie. Milan poznamenal: nechcem dávať rozhovory nikomu, kto si najprv neprečíta tieto knihy, tam je všetko.

Milan sa posledné roky cítil dobre v prostredí mladých umelcov, literátov, hudobníkov aj tanečníkov. Rád prijímal ich pozvania do projektov, spolupracoval, spoznával ich. Tešil sa rastúcemu záujmu aj množiacej sa reflexii jeho intermediálnej tvorby. Vždy mal čím zaujať aj prekvapiť.“

Michal Murin,
autor a editor štvorzväzkovej monografie Milana Adamčiaka a kurátor pripravovanej samostatnej výstavy v SNG v roku 2017

 

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2019  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter
Hľadaj v SNG
Hľadali ste