Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Opustila nás výtvarníčka Mária Rudavská

V utorok 5. marca 2019 sa naplnil čas Márie Rudavskej, výraznej osobnosti slovenského textilného umenia, keramickej plastiky i kresby. Odišla vo veku 77 rokov, tri roky po svojom manželovi, sochárovi Andrejovi Rudavskom.

Ostatný raz som sa s ňou stretla pri návšteve v ich obdivuhodnom dome-ateliéri, v ktorom spolu s manželom celé roky láskyplne pestovali umenie. Svoj mnohotvárny a naplnený výtvarný príbeh nám „vytkávala" zároveň s históriou svojej rodiny, preplietol sa tak aj s osudmi jej detí Zuzany a Ondreja, takisto umelecky činnými. Vyžarovala z nej tichá sila a neochvejná istota, na svet sa dívala bez akejkoľvek predpojatosti a skepsy, s dôverou a pokorou. Bola bytosťou, ktorú veľmi presne vystihujú verše Emily Dickinsonovej: „Kto nenájde raj dole, v nebi ho nenájde: anjeli bývajú vedľa nás, aj keď sa sťahujeme."

Mária Rudavská (1941) nastúpila na výtvarnú scénu začiatkom 60. rokov 20. storočia po absolvovaní Strednej školy umeleckého priemyslu v  Bratislave (1956 - 1960). Jej tvorba sa odohrávala najmä v dvoch časovo i významovo prevrstvených polohách, spočiatku po línii autorsky motivovaného tkania v závesných i priestorových tapisériách, neskôr svoje témy komunikovala prostredníctvom keramiky i bronzu v komorných plastikách a objektoch, k jej podstatným záujmom patrila v ostatnom čase aj kresba pastelom. Rané textilné obdobie bolo ovplyvnené citlivým a  zároveň razantným prehodnotením tradičných tkáčskych postupov, ktoré transponovala do redukovaných figuratívnych i geometrických kompozícií, prevedených v sujete imaginatívneho archetypu ako symbolické procesné zástavy, alebo aj ako majestátne, v pôsobivej kombinatorike dreva, textilu a drôtu traktované exteriérové objekty. V polovici 60. rokov sa realizovala i ako kostýmová výtvarníčka, najviac vo filmoch E. Grečnera. Od 80. rokov sa začína pohybovať v keramickom kontexte, kde prechádza od počiatočných sochársky chápaných sväteničiek/ ochrancov až ku komorným architektúram, k priestorom a oknám ako metaforám cesty k  večnému životu. Motív anjelskej postavy je u nej veľmi príznačný a spolu s bránami, chrámami, oblakmi či so skalami tvorí jadro jej osobnej mytológie, nepodliehajúcej konvenciám pragmatizmu a oslovujúcej sily, ktoré, ako dodáva dcéra Zuzana, „existujú, aby ochraňovali pred všetkým zlým... pred všetkým, čo človek nie je sám schopný prijať ako osud. Ochraňujú, aby sme prežili. Vo viere, že nie sme sami."

Maria Rudavska 1967.jpg

Mária Rudavská, 1967

Dielo Márie Rudavskej bolo viackrát ocenené na medzinárodných fórach, v roku 1990 1. cenou na International Exhibition of Miniature Art v Toronte, dvakrát čestným uznaním za keramickú plastiku na medzinárodnej výstave keramiky v japonskom Mine (1992, 1998) a na 1st World Ceramic Biennale Korea (2001). V roku 1997 získala ocenenie na The Sidney Myer Fund International Ceramic Art Awards v austrálskom Sheppartone. V tom istom roku boli jej práce súčasťou slovenskej expozície na bienále umenia v Benátkach. Výstavne sa prezentovala okrem Európy i v zámorí, na Slovensku začala vystavovať v  polovici 60. rokov, monografickú výstavu v roku 1997 pripravila Slovenská národná galéria. Jej práce sú zastúpené v inštitucionálnych i  súkromných zbierkach na Slovensku, v Česku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, USA, Austrálii, Japonsku, Južnej Kórei a na Novom Zélande.

Viera Kleinová

Pozrite si diela Márie Rudavskej na Webumenia.sk

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2019  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter
Hľadaj v SNG
Hľadali ste