English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

"Sedem vecí o...": Pohromy, epidémie a starostlivosť o chorých v zrkadle (prevažne) starého umenia

#SlovenskaNahradnaGaleria

Umenie nie sú len pekné obrázky na stene alebo fontány v parku. Architektúra, sochárstvo, maliarstvo i dizajn a fotografia od počiatku svojej existencie reagovali na vonkajšie podnety a odzrkadľovali zásadné náboženské a spoločenské procesy. Bohaté zbierky SNG, ale tiež virtuálna zásoba umeleckých diel z našich bývalých aj terajších projektov dovoľujú komentovať aj aktuálne dianie. Výnimkou, samozrejme, nie je ani súčasná pandémia nového koronavírusu. Nasledujúci kurátorský výber vás svižným tempom prevedie hneď niekoľkými storočiami chorôb a epidémií a možno vám pritom umožní zaostriť aj na motívy, ktoré ste si v atmosfére „zdravej každodennosti" dosiaľ nemali dôvod všimnúť.

Pripravil Dušan Buran, vedúci kurátor Zbierok starého umenia

7)

Snímka obrazovky 2020-03-26 o 15.19.43.png

Karol Harmos: Epidémia - klik
Akvarel, okolo 1920 - 1930

Málo známy, avšak skvelý komárňanský maliar včasnej moderny Karol Harmos (1879 - 1956) vystihol krátko po 1. svetovej vojne dobovú atmosféru, v ktorej rezonovala nielen spomienka na vojnu, ale najmä dôsledky tzv. španielskej chrípky, ktorej medzi rokmi 1918 - 1920 na celom svete padlo za obeť 50 miliónov ľudí.
Pozoruhodná sa v tejto súvislosti javí stratégia vizualizácie nebezpečenstva, ktoré - vtedy ani teraz - nebolo a nie je vidno voľným okom. Kým Harmos, celkom v tradícii stredovekých beštiárií, na zviditeľnenie organizmov roznášajúcich epidémiu zvolil síce odpudivé, no z hľadiska „telesnej stavby" uveriteľné pestrofarebné príšery, dnešný mediálny svet pred umeleckými fantáziami takmer výlučne uprednostňuje vedecké (mikroskopické) zobrazenia koronavírusu. A predsa - najčastejšie ich manipuluje, štylizuje farebnými filtrami, alebo ich redukuje na grafické znaky.

6)

Snímka obrazovky 2020-03-26 o 15.23.42.png

Denis Auguste M. Raffet: Barbarstvo a cholera vstupujú do Európy - klik
Litografia, Francúzsko, 1831

Ťažko uveriť, ale karikatúry, rôzne pamflety a najmä zneužívanie rozličných katastrof na politické ciele boli sprievodnými javmi epidémií od čias ich existencie. Grafický list zo zbierky SNG komentuje potlačenie poľského Novembrového povstania Rusmi (1831). Spolu so sarkastickým názvom, anti-ruský sentiment sa manifestuje aj spojením alegórií barbarstva (zaslepeného obra) a cholery (smrtky s kosou), ktoré sa ako gigantické figúry chystajú prevalcovať Európu.
Dnešná propaganda využíva, samozrejme, jemnejšie (možno preto aj nebezpečnejšie) nástroje. Americkému prezidentovi trvalo asi týždeň, kým v súvislosti s koronavírusom prestal používať spojenie „čínsky vírus". Naopak, nejeden ruský politik covid-19 využíva na ostentatívne znevažovanie Európskej únie. Na druhej strane, s odstupom času sa však zrejme ukáže, že karikatúry v euro-amerických médiách práve teraz zažívajú svoje zlaté časy.

5)

Snímka obrazovky 2020-03-26 o 15.26.07.png

Neznámy maliar: Krídlo mariánskeho oltára s postavami sv. Štefana protomartýra a sv. Rochusa - klik
Bratislava, 2. štvrtina 18. storočia
Krídlo rokokového oltára z bratislavského kláštorného Kostola Milosrdných bratov zachytáva v jednom zo svojich medailónov azda najznámejšieho ochrancu pred morom - sv. Rocha (Rochusa). Hoci v období protireformácie sa obnovenej úcte tešilo mnoho stredovekých svätcov, prezentácia sv. Rocha má v prvom rade lokálne súvislosti: v Bratislave je jedna z posledných mocných morových epidémií dokumentovaná medzi rokmi 1712 - 1714. Zahynulo v nej bezmála 4 000 obyvateľov a na jej pamiatku bol postavený tiež Trojičný stĺp na Rybnom námestí (dnes neďaleko Mosta SNP).
Sv. Rochus z Montpellier sa morom nakazil na púti do Ríma, zázrakom ho uzdravil anjel. Býva preto znázornený s atribútmi pútnika - s klobúkom, palicou a čižmami, neraz s nádobou na masť a so psom. Konštantou je odhalené koleno, na ktorom ukazuje na morovú ranu (tzv. „Pestbeule"). Veľmi často, i v našom prípade, sa objavuje v spoločnosti sv. Sebastiana, sv. Štefana prvomučeníka a sv. Vavrinca.

4)

image0.jpg

Neznámy rezbár: Sv. Damian - klik
Neznámy rezbár: Sv. Kozma - klik
Spiš, začiatok 16. storočia

Pôvodne arabskí lekári, bratia Kozma a Damian, sa stali uctievanými patrónmi lekárov, lekárnikov a zdravotníkov po celej Európe. Zvyčajne bývali znázornení s atribútmi týchto povolaní (lekárnickou dózou a/alebo nádobou na moč) a ich popularita sa po celej Európe veľmi rýchlo rozširovala. Už v ranokresťanských časoch sa centrom ich kultu stal známy Kostol Sancti Cosma e Damiano v Ríme s mozaikami zo 6. storočia.
V neskorom stredoveku sa maľby, sochy, dokonca i samostatné oltáre rozšírili aj na území dnešného Slovenska. Predovšetkým Spiš a Šariš boli oblasťami, z ktorých poznáme aj kostoly zasvätené týmto dvom svätcom. Hoci ich „patronát" mal charakter ochrany pred chorobami všeobecne, ich narastajúca (alebo, naopak, klesajúca) popularita súvisela predovšetkým s pocitom ohrozenia epidémiami a vysoko infekčnými chorobami.

3)

Snímka obrazovky 2020-03-26 o 15.34.18.png

Majster z Okoličného: Sv. Alžbeta sa stará o chorých v špitáli - klik
Kostol Očisťovania Panny Márie, Smrečany, 1510

Svätá Alžbeta Uhorská, dcéra z arpádovského rodu (nazývaná tiež Alžbeta Durínska - ako vdova po durínskom krajinskom grófovi Ľudovítovi) sa, obzvlášť v strednej Európe, tešila mimoriadnej popularite. V neposlednom rade aj pre jej angažmán v pomoci núdznym, chudobným a chorým. Sama za hradbami nemeckého Marburgu už v roku 1228 založila špitál (už tu vidieť snahu o izolovanie chorých, v tom čase najmä lepróznych pacientov mimo zdravej populácie) a stala sa priam stelesnením starostlivosti o starých a slabých. Na Slovensku jej bolo zasvätených niekoľko kostolov, predovšetkým Dóm sv. Alžbety v Košiciach, ale aj menších, najmä „špitálskych" kostolov, ako aj celý rad umelecky vzácnych oltárov (Košice, Levoča, Bardejov, Bratislava).
Štyri výjavy na zatvorených krídlach Oltára sv. Anny v Smrečanoch na Liptove zachytávajú v skratke najdôležitejšie udalosti z jej života. Patrí medzi ne aj starostlivosť o chorých v špitáli, kde umýva hlavu staršiemu mužovi, súdiac podľa jeho rán - zrejme trpiacemu leprou alebo malomocenstvom. Podobné scény boli v stredovekej vizuálnej kultúre pomerne rozšírené. Veriacich mali nabádať k skutkom milosrdenstva - napriek zdravotným rizikám, ktoré z nich mohli vyplývať.

2)

Snímka obrazovky 2020-03-26 o 15.36.04.png

Simone dei Crocifissi: Posledný súd - klik
Bologna, 2. polovica 14. storočia

Pre 14. storočie (v taliančine „trecento") sa v historiografii zaužívalo tiež označenie storočie pohrôm. Vojny, povodne, hladomory, dokonca invázia kobyliek - akoby sa všetky museli udiať v rámci niekoľkých desaťročí. Najtragickejšou spomedzi nich bola epidémia moru, tzv. „čierna smrť", ktorá v Európe medzi rokmi 1348 - 1351 usmrtila viac než tretinu vtedajšej populácie. Dostala sa sem z Orientu cez Stredozemné more, následne postihla talianske mestské republiky a španielske mestá. Jej explozívne rozšírenie zavinili najmä nízke hygienické štandardy, ktoré v nich panovali.
„Čierna smrť" mala za následok nárast náboženského fanatizmu aj exaltovanej spirituality, nechýbalo ani obviňovanie Židov z otrávenia studní a z neho prameniace pogromy. Príznačný sa ale javí tiež nárast kritiky kléru, ktorý prispel k destabilizácii samotného centra cirkvi v tzv. veľkej pápežskej schizme. V maliarstve a sochárstve sa v 2. polovici 14. storočia darilo námetom s Posledným súdom (tu zastúpeným oltárnym štítom zo zbierky SNG, kde v pekelných plameňoch medzi zatratenými horia aj rehoľníci či cirkevní hodnostári), Apokalypsou, ale tiež expresívnymi scénami martýrií, vrátane Ukrižovania. Ako to už býva, aj v tejto oblasti akcia vyvolávala reakciu, a preto zmienené hororové témy vyvažovali aj rôzne pastorálne motívy alebo emóciami naplnené varianty známych námetov, napr. dojčiaca Madona, Madona v záhrade a pod.

1)

Snímka obrazovky 2020-03-26 o 15.37.50.png

Neznámy rezbár: Morový krucifix - klik
Kremnica, po 1709

Už od 13. storočia sa v stvárnení Ukrižovaného presadzovali verzie s expresívne zachytenými ranami, napuchnutými žilami a prúdmi krvi po celom tele. Neskorogotický naturalizmus vyvrcholil na začiatku 16. storočia (napr. v obrazoch Matthisa Grünewalda), no opätovne ho zhodnotilo ešte aj umenie protireformácie v 18. storočí. Jedným z jeho populárnych typov boli tzv. Morové krucifixy alebo figúry Bolestného Krista s morovými ranami.
V Kremnici, skadiaľ pochádza aj prezentovaný kríž, je morová epidémia doložená k roku 1709. A tak sa aj aktualizačným motívom na tele Ukrižovaného stali morové vredy a mokvajúce rany, ktoré jeho obeť mali priblížiť k skúsenosti vtedajších veriacich. Napokon, kríž je súčasťou rovnakej kultúrno-náboženskej vlny ako bola aj výstavba tzv. morových, trojičných či mariánskych stĺpov takmer v každom meste (vrátane Kremnice), ako aj oživený kult sv. Rocha - stredovekého ochrancu proti moru.


 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2020  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter