English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Vianoce v Knižnici

Pomaly prechádzame miestnosťami kaštieľa kde sa počas rozhovoru prenesieme do dávnej minulosti. Niektorí návštevníci sa pýtajú, zaujímajú sa o osudy výnimočných ľudí žijúcich na tomto mieste. Očami skúmajú každý zbierkový predmet, či dielo visiace na stene. No sú aj takí, ktorí iba mlčky v tichu počúvajú príbehy, ktoré niekoľko desaťročí písali do dejín samotní majitelia kaštieľa. Postupne sa dostávame do historickej knižnice, ktorá odzrkadľuje duchovné a historické udalosti minulých storočí.

foto knižnica.jpg

Neslúžila len pre reprezentačné účely, bola knižnicou vzdelaných ľudí činných na poli vedy a školstva. Knihy sa kupovali a študovali kvôli obsahu, nie ako dôkaz majetnosti a okázalej reprezentácie majiteľov. Knižnicu založila rodina Horvath-Stansith, neskôr ju spravovala a zveľaďovala rodina Szirmay. Baltazár Szirmay bol jednou z významných osobností v histórii knižnice. Kupoval knihy osvietenských filozofov, historikov, francúzsku krásnu literatúru i módnu beletriu rokokovej neviazanosti. Jediná dcéra Baltazára Szirmaya sa v roku 1851 vydala za Eduarda Mednyánszkého a po otcovej smrti prevzala celý majetok. Mária Anna (1823-1883) sa starala o knižnicu a jej zásluhou vznikol rukopisný katalóg knižnice, v ktorom sa knihy evidovali až do roku 1875 v počte 6 341 zväzkov.

Knižnica mala veľký význam aj pri vzdelávaní jej detí - Ladislava (1852-1919) a Margity (Miri) (1858-1937). Obaja súrodenci prežili v Strážkach veľmi dôležité roky svojho detstva. Predsa len samota v Strážkach kde deti dlho vyrastali bez detskej spoločnosti, romantické prostredie kaštieľa a knižnica v ktorej trávili každú voľnú chvíľu im poskytovala izolovaný rozprávkový svet, síce vzdialený od skutočného života, za to však silne pôsobiaci na ich fantáziu.

Práve počas zimných mesiacov keď boli Strážky vzdialené od kultúrnych centier Európy, pomáhali knihy prekonať pocity samoty a izolácie. Slúžili na uspokojenie intelektuálnej zvedavosti šľachty, sentimentu a prebúdzali spomienky na cesty po Európe. Knižnica bola súčasťou vianočných tradícií a odohrali sa v nej nezabudnuteľné vianočné momenty. Vianoce v období aristokratov patrili k najvýznamnejším udalostiam roku, ktoré spojili celú rozvetvenú rodinu. Ich úlohou bolo posilnenie rodinných väzieb medzi jednotlivými príbuznými. V spomienkach Margity Miri Mednyánszkej, sestry maliara Ladislava Mednyánszkého stoja za pripomenutie Vianoce z roku 1839.

„V 13 rokoch mal na Vianoce obrovskú radosť. K rozsvietenému vianočnému stromčeku bol pripevnený farebný, strapcami ozdobený motúz. Matka zavolala Ladislava, povedala mu, aby chytil ten motúz a sledoval ho von, až na koniec chodby, dole po schodoch, von na dvor, kde ho potom v mesačnom svite na snehu čakali dva poníky zapriahnuté do malých saní a na saniach malý kočiš! Keďže poníky boli jazdecké, na jar a v lete chodieval so svojim kočišom na celé dni do Tatier a večer sa vracal so štúdiami skál - jednou lepšou ako druhou..."
V knižnici sa zdržíme najdlhšie. So záujmom rozprávame o knihách, obdivujeme kožené väzby a časom zažltnuté listy najstarších zväzkov. O výnimočnosti tohto miesta sa môžete presvedčiť i vy aj počas nadchádzajúcich vianočných sviatkov...

Použité zdroje:

Margita Czóbel rod. Mednyánszky: Ladislav - Brouillon (Spomienky). In: Ročenka slovenskej národnej galérie 2003, Bratislava 2004, s. 221.

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2021  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter