English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Dielo týždňa / Martin Benka: Štúdia k obrazu Minulosť a súčasnosť

Máloktorý umelec je na Slovensku taký známy ako výrazná postava medzivojnovej moderny, tvorca mýtu zeme a ľudu a všestranný človek Martin Benka (1888 - 1971).

Jeho vrcholný romantický monumentalizujúci štýl v maľbe, oslavujúci slovenskú prírodu, život a zjav prostých vidieckych ľudí sa hodil aj ideológii tzv. Slovenského štátu počas 2. svetovej vojny. Ani po nej však Benka neunikol z pazúrov štátnej reprezentácie po komunistickom prevrate vo februári 1948.

V roku 1953 mu komunistická vláda ČSSR udelila titul národného umelca. Pri tej príležitosti vznikol o ňom krátky televízny dokumentárny film, ktorý ho zachytáva pri hre na cimbal, najmä však pri práci v ateliéri aj v plenéri ako maľuje či stretáva ľudí v krajine - akoby postavy zo svojich obrazov. Pri záberoch na svoje maľby hovorí: "Miloval som náš slovenský ľud a s láskou som ho zobrazoval. Zobrazoval som jeho prácu, no vidiac biedu jeho i útlak, v ktorom žil, podával som ho v podobe hrdej a sebavedomej lebo bol znevažovaný, vysmievaný, skromný, dobrotivý. Staval som mu pred oči človeka silného a smelého, aby sa spamätal a vypol prsia k nepoddajnosti." Odrazu sa však na konci filmu objaví nové maliarske a ideové smerovanie národného umelca - detail aktuálneho monumentálneho plátna s príznačným názvom Minulosť a súčasnosť (1952) a Benka povie: "Ostal som vo svojej tvorbe verný môjmu ľudu, keď oslobodený zdvihol sa, mocný a smelý, od zlej minulosti k novému životu."

SNG--O_2585--1_1--2013_10_24--LP_A4.jpg

Martin Benka: Minulosť a súčasnosť (štúdia k obrazu). 1952

Maliarska štúdia k obrazu, ktorú tu reprodukujeme, je ešte výpovednejšia než finálny panoramatický výjav z pokračujúcej výstavby drevárskeho závodu Bučina Zvolen. Hoci je z nej ešte viac zrejmé podľa dobovej kritiky "odporovanie realistickej metóde," najmä "v narábaní s figúrou, jej proporciami a psychologickým výrazom" (M. Váross), je to jeden z najlepších príkladov vnúteného sna o komunizme. Vidíme skupinu hrdinov/iek ako zdravých a dobre naladených mužov a žien v civilnom oblečení, štylizáciou a pohybom podporujúcich radostnú víziu industrializácie krajiny ako predzvesť budúcej prosperity a nového života.

Podľa Leva Manovicha je tento druh projekcie dokonalého sveta budúcej spoločnosti na žitú realitu typickou črtou socialistického realizmu vo výtvarnom umení. Ideovo pracuje s uvedením zdieľanej práce a šťastia ako spoločnej sprituality komunistickej ideológie, ktorá nahradí náboženstvo a individualizmus. Za zmienku však stojí, že Benkov skelet novej fabriky (asi nezámerne ale nápadne) pripomína iný známy výjav z dejín umenia - stavbu babylonskej veže.

Lucia Gregorová Stach - vedúca kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia

- - - - - - -

Článok vyšiel v štvrťročníku Príbehy 20. storočia, vydáva občianske združenie Post Bellum SK 
marec 2020, ročník č. 3, téma: Komunizmus: vnucovaný sen

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2021  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter