English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Dielo týždňa / Peter Arnold Weisz-Kubínčan: Tvár muža

Peter Arnold Weisz-Kubínčan (1898 Usch - 1945 pravdepodobne KT Sachsenhausen) často používal vlastnú tvár a celkový zjav ako primárny model, tento maliarsky autoportrét je však výnimočný.

Jeho pôvodne uvádzané datovanie okolo roku 1935 pravdepodobne musíme posunúť do roku 1939, keď sa mu náhle zmenil jeho už ajtak ťažký život talentovaného a húževnatého umelca, ktorý však musel nakoniec zápasiť nie len o priestor na tvorbu, ale aj o svoje základné právo žiť. Už ako mladík musel kvôli "Veľkej" vojne predčasne opustiť sochársku umeleckú priemyslovku v Budapešti a takmer tri roky stráviť ako vojak rakúsko-uhorskej armády na talianskom a juhoslovanskom fronte.

Po vojne cestoval a na čas zakotvil v Berlíne, kde vďaka podpore rodiny pokračoval v štúdiách, poradilo sa mu vystavovať v salónoch a zarábal si aj ako ilustrátor v miestnej tlači. Túžil sa však vrátiť domov. Po chudobných rokoch na Orave zažil v 30. rokoch svoje najlepšie obdobie, keď získal zákazky od Matice slovenskej a presťahoval sa do Turčianskeho svätého Martina s pomocou kolegov umelcov, najmä Miloša Alexandra Bazovského, Janka Alexyho a Fraňa Štefunka. Hoci sa spoločne venovali stvárňovaniu slovenskej krajiny a jej ľudu, Weisz-Kubínčan prinášal do prostredia "martinskej bohémy" cenný pohľad umelca medzinárodne poučeného, rozhľadeného.

"V rokoch môjho pobytu v Berlíne nielen sociálne a politické pomery v povojnovom Nemecku boly búrlivé, ale i pomery umelecké. Dychtive hltaly sme tam nové maliarske výboje, opájaly sa nimi, vzrušovaly nás zmeny maliarskych snáh, a to sú plodné roky môjho vývinu. Vsal som do seba všetko, čo v povojnovom maliarstve bolo podnetného," komentoval v dobových novinách.

Keď 14. marca 1939 vyhlásil Snem slovenskej krajiny vznik samostatného slovenského štátu, začali sa dlhšie pestované antisemitské nálady uplatňovať na úrovni zákonov. Už 18. apríla 1939 vyšlo Vládne nariadenie o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. V zúfalej snahe o umelcovu záchranu pred deportáciou ho manželia Štefunkovci presvedčia, aby sa nechal pokrstiť. Odtedy podpisuje diela rôzne, napokon len ako Peter Kubínčan alebo P. Kn.

SNG--O_4480--1_1--2013_11_12--L2_WEB.jpg

Peter Arnold Weisz-Kubínčan: Tvár muža. Okolo 1939, olej na plátne, 24,2 × 17 cm

Tento autoportrét, v ktorom mimoriadne jasne predostrel svoj maliarsky štýl, je podpísaný prechodnými iniciálami AWK a je azda jeho najdôslednejším maliarskym vyjadrením rozporuplnosti doby a vlastného života podľa jeho vlastných slov: "Bol som donedávna surrealistom, ale tento maliarsky smer nemôže vyjadriť také veľké ľudské myšlienky ako expresionizmus. Ten najlepšie vyjadruje psychózu dnešného sveta." Z dynamiky línií, farebných plôch a diagonálnych úderov štetca hľadí na nás portrét doby. Dobre ilustruje aj paradox jeho umeleckej kariéry - ten, ktorého prinútili vymazať vlastné meno, aby ho napokon ajtak zavraždili a vymazali z dejín umenia, je v súčasnosti neodškriepiteľne naším najväčším predstaviteľom európskeho medzivojnového expresionizmu, vyčnievajúcim spomedzi svojich vrstovníkov nadčasovou medzinárodnou kvalitou.

Lucia Gregorová Stach - vedúca kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia

- - - - - - -

Článok vyšiel v štvrťročníku Príbehy 20. storočia, vydáva občianske združenie Post Bellum SK
jún 2020, ročník č. 3, téma: Píšu dejiny víťazi?

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2021  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter