English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Jar, nálady, inšpirácie... Mednyánszky

Vo vzduchu už cítiť jar. Obdobie, kedy si viac ako inokedy chceme vyraziť do tône lesov, na slnkom zaliate lúky alebo do záhrad a vdýchnuť im opäť nový život. Jar prináša radosť, povznesenie, nový začiatok. Milovníci Ladislava Mednyánszkeho isto vedia, že to bol človek so zložitou povahou a príroda bola nielen zdrojom jeho inšpirácie, ale aj akýmsi terapeutickým prostriedkom na jeho krehkú dušu.

Nastávajúce jarné obdobie Ladislav spomína v niekoľkých denníkových zápiskoch. Môžeme ich chápať ako eufóriu zo znovuzrodenia.

Napríklad v denníkovom zápise z 25. februára 1912 si zapísal „Prichádza jar, sneh a zima pominuli. Aj ja cítim niečo, čosi ako rastlina v rozpuku. Uplynulý život sa mi javí ako nejasná noc, horúčkovité sny, pestrý, domotaný prúd preludov. Ako to po zmätených snoch býva, nasledovalo bolestné prebudenie, chladné vytriezvenie, no potom človek o to intenzívnejšie obdivuje úsvit, jeho osviežujúcu silu."

Medzi riadkami nachádzame Ladislavovo prebudenie zo zimnej letargie, jeho chuť tvoriť a pozorovať seba i svet okolo. V tom istom zápise píše „Začínam vidieť a rozumieť."

Ďalej 10. februára 1914 píše „Z Margitinho mosta som dlho hľadel na nakopený ľad, ktorý mi pripomínal ranú mladosť, Strážky a Poprad. Opäť ma prekvapila melanchólia jari, sladká ako neraz predtým, ale bolestivo sladká. Cítil som, akoby sa po dlhom spánku prebudilo moje vnútorné ja."

SVK_SNG.O_923.jpg

Ladislav Mednyánszky: Jar v sade, 1880 - 1900

Môžeme veriť, že práve tieto myšlienky ho motivovali k tvorbe jarných impresií. Tie patria medzi tie najsilnejšie, najpríjemnejšie a najmelancholickejšie. V nich objavujeme množstvo sily. Keď Ladislava postihla chmúrna melanchólia, ako to nazývala jeho sestra Miri, Ladislav sa utiahol do prírody, do spoločnosti stromov a tam hľadal pokoj a naberal duševnú silu. Ladislav tvrdil, že akú náladu má príroda, takú náladu má i on, a potom tie nálady pretváral do krajinomalieb so stromami. Nadnesene povedané, všetky tieto obrazy sú Ladislavovými autoportrétmi. A nemalú ukážku máme aj v našej expozícii v kaštieli.

Miri taktiež vo svojich spomienkach na brata spomína i jeho poslednú návštevu v Strážkach na jar v roku 1918, po pobyte na fronte.

„Začiatkom marca a s kratšími prestávkami tu strávil celé leto. Na jar podnikal dlhé prechádzky, tešil sa z prebúdzajúcej prírody, kreslil a maľoval pestrofarebné máje a Tatry z okraja tunajšieho lesa."

Veríme, že o umelcovom talente a jeho autenticite sa budete môcť sami presvedčiť, v lepších časoch, ktoré nás zaiste čakajú.

SVK_SNG.O_616.jpg

Ladislav Mednyánszky: Jarný motív, 1875-1885

- - - - - - - -

Použité zdroje:
Ladislav Mednyánszky: Denníky 1877 - 1918. Výber z umelcových zachovaných denníkov a listov. SNG, Bratislava 2019, s. 321, 383

Margita Czóbel rod. Mednyánszky: Ladislav - Brouillon (Spomienky). In: Ročenka slovenskej národnej galérie 2003, Bratislava 2004, s. 230

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2021  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter