English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Odišiel Marko Blažo (1972 – 2021), jeden z našich najlepších

Pochádzal z výtvarníckej rodiny (mama i otec umelci, bratranec i strýko umelci...), s takou genetickou výbavou i familiárnym svetom okolo sa hádam ani nič iné ako umenie robiť nedalo...
Krátko po revolúcii Marko Blažo vyštudoval na VŠVU maľbu (v Otvorenom ateliéri Ruda Sikoru), ale najmä v deväťdesiatych rokoch sa venoval aj všeličomu inému: objektu, priestorovým inštaláciám, odkláňaným ready mades , linorytovej grafike, fotografii...

V posledných rokoch Markovi najlepšie „sedeli" rámované digitálne printy. Blažovi zberatelia, ktorí mali jeho znepokojivé obrazy celkom radi, sa síce neustále dožadovali („obchodovateľnejšej") maľby... Blažova obrazotvornosť však bola príliš bohatá, príliš rýchla, príliš „nabudená" na to, aby sa dala fixovať „pomalou" maľbou. Maľba vlastne Marka v tvorbe zdržovala. Podobne ako ho „zdržovali" výstavy, okolo ktorých bolo vždy veľa praktických starostí. A kde sa navyše bolo treba „ukazovať", vyliezť z ulity. Všetky tieto kariérne či prevádzkové náležitosti či nebodaj PíáR, ktoré bežných umelcov skôr tešia, keďže prinášajú divácku či mediálnu satisfakciu, posedenie na vavrínoch, boli pre Marka doslova nočnou morou. Najradšej bol zalezený v tvorbe, v noci za komputerom, držal sa svojich motívov a tie rozvíjal v ich nepredvídateľnosti.

SVK_VSG.O_3217.jpg

Marko Blažo, Pacient, 2001, Východoslovenská galéria, zdroj: webumenia.sk

Nedávno robila moja mama vepřo-knedlo. Kusisko červenej kapustnej hlavy, ktoré nám zostalo z boršču chvíľu ležalo v kuchyni a čakalo na ďalšie spracovanie. Vzala som ten kus kapusty - samozrejme s okamžitou spomienkou na Marka - do ruky a v detaile ho pozorovala. Všetky tie do seba natlačené vrstvy a zákruty, tú neobyčajnú dekoratívnosť...

Kapusta Marka Blaža niekoľko rokov výtvarne fascinovala. Podobne ako všetko labyrintické a symbolicky ornamentálne. Aj tá ironická podobnosť medzi kapustnou hlavou a mozgom („roháčovský" humor bol Markovi Blažovi, ale aj iným Blažovcom odjakživa blízky). Tá gučovitosť kapusty, tá jej hlúbikovitosť... Ten pretlak medzi vnútrajškom a vonkajškom, obmedzeniami kontúr... To až bolestivé vnútorné pnutie a pudenie... Akoby tu bola istá homeopatia medzi kapustou, jej štruktúrou či konštitúciou a samotnou tvorbou (Marka Blaža). A keď sa kapustná hlava „zmičurinovala" s motívom vzdušnej hokusaiovskej vlny, Marko s nimi stváral úžasné veci. Tlak a uvoľnenie. Úzkosť a slasť. Stres a radosť. Radosť z tvorenia. Takého dynamického work in progress vlnenia. To bytostné flow.

SVK_TMP.608.jpg

Marko Blažo, Bez názvu II., 1996, súkromný majetok

Talent, veľký talent!, vraj býva prekliatím. A hoci som už z generácie, ktorá nemá rada uvažovanie o umelcoch ako „génioch", vlastne je mi predstava umelca-génia z princípu odpudivá; Marko, zdá sa, patril do tejto absolútnej kategórie. Pre nás (a dejiny umenia) na šťastie. Pre neho a jeho blízkych neraz a asi aj teraz skôr bohužiaľ.

Marko, čau! Bol si dobrý! (Ale to si vedel.)

Petra Hanáková (kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia)

- - - - - -

Viac o diele:
Marko Blažo - Hokusai- dielo v detaile

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2021  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter