Za Klárou Kubičkovou (15. 8. 1936 – 25. 11. 2022)
Odišla ticho, aby navždy ostala našou súčasťou. Klára Kubičková, naša bývalá kolegyňa. Správu o smrti kohokoľvek nikdy veľmi počúvať a čítať nechceme. Napriek vnímaniu neúprosného toku času nás to vždy prekvapí, aj vtedy keď si myslíme, že sme pripravení.
Skon človeka, ktorého sme poznali a rešpektovali, vzbudí okamžitú emóciu a spomienky. Vyroja sa myšlienky a momentky – osobné i profesijné. Uvedomujeme si, že sme boli súčasťou, aj keď malou, života niekoho vzácneho, ktorý zrazu už nie je medzi nami.
Pani Klára začínala ako pamiatkarka – objavovala, skúmala, chránila a propagovala diela modernej architektúry, ľudského umu a schopností pretavených do disciplíny, ktorú voláme „matkou umení“. Zasvätila život architektúre, stala sa jej ambasádorkou a strážkyňou. Neúnavnou, burcujúcou, inšpiratívnou, vždy ochotnou pomôcť a poradiť, zdieľať svoje vedomosti, trpezlivo vysvetľovať, s láskou, humorom, bez ilúzií, ale s idealizmom a optimizmom. Jej pohľad historičky architektúry bol vždy širokospektrálny, rozhľadený a kontextuálny, uvedomujúc si odkaz predkov a jedinečnosť autorských práv. Podarilo sa jej zachrániť pred zbúraním alebo nezvratným znehodnotením viacero významných architektonických diel, za všetky spomeňme aspoň Dom kultúry ROH v Banskej Bystrici od architekta Jozefa Chrobáka.
Do SNG priniesla architektúru ako dôležitý zbierkový predmet a výstavný exponát, a aj keď posledných 25 rokov prežila v Banskej Bystrici, nikdy celkom s národnou galériou nestratila kontakt. Veľká škoda, že sa nedožila znovuotvorenia našej galérie.
Stala sa prvou predsedníčkou DOCOMOMO na Slovensku a ako členka v organizácii pôsobila aktívne až do konca. Svoje miesto v nej však na jeseň ponúkla mladším pokračovateľom, akoby tušila, že síl už veľa neostáva.
Pred desiatimi rokmi, vo veku, keď iní bilancujú a odpočívajú, sa stala spoluzakladateľkou Centra architekta Ladislava Eduarda Hudeca, významného banskobystrického rodáka, aby propagovala jeho dielo a pozdvihla jeho osobnosť na úroveň velikánov slovenskej architektúry.
Podobne oživila a zhodnotila tvorbu ďalšieho Banskobystričana, architekta Alexandra Skuteckého, výstavou vo vile jeho otca maliara Dominika Skuteckého, ktorej bola kurátorkou.
Jej práca, aktivizmus, znalosti, výstavná a publikačná činnosť neostali počas jej života nepovšimnuté. Okrem významných odborných ocenení jej na sklonku života prezidentka Zuzana Čaputová udelila Pribinov krížII. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Takéto správy sa oproti tým smutným naopak dobre čítajú, pretože sú dôkazom, že sa v spoločnosti dlhodobo neprajúcej kultúre nájdu ľudia, ktorí vnímajú a vedia oceniť prácu v tejto oblasti. Ako povedal Jan Kollár: „Život má byť dielo vlastnej duše.“
Pani Klára, vzácna žena – odborníčka, intelektuálka a matka. Zanechala stopu v SNG, v nás. Ďakujeme, nezabudneme!
