Posledný let šperkára a sochára Antona Cepku *17. 1. 1936 † 26. 12. 2022
Smutná správa o tom, že Anton Cepka už nie je medzi nami, nás zastihla v čase vianočných sviatkov. Šperkár, sochár a pedagóg Anton Cepka odišiel, ale jeho radar vysiela ďalej. Nemôže to byť inak. Jeho tvorba je totiž už desiatky rokov konštantou nielen slovenského a českého, ale aj medzinárodného autorského šperku.
Anton Cepka. 60. roky 20. storočia. Foto: Archív AC
Pulz jeho živých a pohyblivých sietí, empatia výrečných a nežných modulov sú už navždy signálnou správou o slovenskom autorskom šperku svetového formátu. Skromný a láskavý Anton Cepka bol tichou a nenápadnou autoritou, do jeho ateliéru na úbočí svätojurských vinohradov sa pravidelne vracali nielen jeho študenti zo šperkárskeho ateliéru VŠVU v Bratislave, ale aj elita medzinárodného autorského šperku.
Anton Cepka sa v medzinárodnom umeleckom pohybe, v rámci tzv. Studio Jewellery Movement, presadil už v polovici 60. rokov 20. storočia. Napriek hendikepu železnej opony, napriek tomu, že na Slovensku umelecký šperk pred ním de facto neexistoval. Hoci celý život tvoril na periférii a jeho kartuziánsky prístup k prezentácii vlastnej tvorby bol povestný, je dodnes najčastejšie uvádzaným česko-slovenským šperkárom, jeho diela sú súčasťou každej dôležitej výstavy či publikácie o svetovom autorskom šperku.
Zoznam renomovaných verejných aj súkromných galérií a múzeí, ktoré majú v zbierkach Cepku, je impozantný, nechýbajú medzi nimi Stedelijk Museum v Amsterdame, Metropolitan Museum of Art v New Yorku, Dallas Museum of Art v Houstone či Die Neue Sammlung – The Design Museum v Mníchove. Ovplyvnil viacero generácií nielen slovenských a českých tvorcov, iniciačnú úlohu zohral vo vysokoškolskom šperkárskom vzdelávaní na Slovensku – začiatkom 90. rokov založil šperkársky ateliér na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Stropná plastika, kúpele Sliač. 1980. Foto: Archív AC
Svoj autorský profil si Cepka stanovil jasne a bez kompromisov už v úvode svojej tvorby – ústrednou matériou bolo preňho odvtedy striebro a základným vyjadrovacím prostriedkom brošňa. Tvorba Antona Cepku je vnímaná predovšetkým v jeho šperkárskej pozícii. Bol však aj osobitým tvorcom radikálnych, geometricko-abstraktných sochárskych a dizajnérskych diel v interiéroch a exteriéroch verejných priestorov. Jeho prístup k umeleckému dielu bol totiž otvorený a antihermetický. Bol mu vlastný (neo)konštruktívny názor, zaujímal ho calderovský, prirodzene motivovaný pohyb a nikdy sa nedal zviazať konzervatívnymi mantinelmi medzi úžitkovým a voľným umením, medzi zlatníctvom a sochárstvom.
Katalóg výstavy A. Cepku v Galérii C. Majerníka v Bratislave. 1971
Do Slovenskej národnej galérie sa Cepkove diela, hlavne šperky, dostali už v 60. rokoch 20. storočia. Podobu kolekcie výrazne ovplyvnila Ágnes Schrammová, galerijná kurátorka a špecialistka na šperk, ktorá tvorbe Antona Cepku venovala sústredenú pozornosť. Dnes táto kolekcia obsahuje viac ako 50 šperkov, objektov a kresieb. Mimoriadnych medzinárodných pôct sa Antonovi Cepkovi už od mladosti dostalo mnoho, tou najnovšou bola v roku 2015 retrospektívna výstava na jednej z najprestížnejších svetových adries autorského šperku, v mníchovskej Die Neue Sammlung – The Design Museum. Bolo veľmi príjemné a dojímavé sledovať tam úspech jeho práce, vyrovnalo sa tomu azda len uvedenie jeho celoživotného diela na domácej pôde. O rok neskôr sa totiž rozšírená prezentácia výstavy Kinetický šperk konala v Slovenskej národnej galérii. Vtedy sa mi ako spolukurátorke výstavy podarilo byť s ním dlhší čas a sledovať, že navzdory zdravotným problémom, s láskyplnou pomocou manželky, šperkárky a výtvarníčky Jany Cepkovej a syna, šperkára a pedagóga Matúša Cepku, stále lietal s pozoruhodnou ľahkosťou a jeho výtvarný radar ho navigoval ako vždy neomylne.
Výstava Kinetický šperk v SNG. 2016. Foto: SNG (Gabriel Kuchta)
Anton Cepka si želal svojimi dielami sprostredkovať „pocity pokoja, voľnosti a radosti“. Sú tam pre nás, v levitujúcej striebornej mriežkovine, v „žmurkajúcich“ kozmo-a technovznášadlách, v senzitívnych, konštruktivistických „krajinách“.
Ďakujeme, pán Cepka, že ich môžeme objavovať!