Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
Schaubmarov mlyn v Pezinku

Rezidencie

Schaubmarov mlyn ma ambíciu pravidelne organizovať a poskytovať zázemie pre rezidencie umelcov a dizajnérov. Chceme aby návštevníci mohli umenie v mlyne nielen "obzerať" ale aj zažívať a prichádzať do kontaktu s procesom a výsledkami umeleckej tvorby.

Divoká rezidencia (Martin Piaček a Anetta Mona Chiᶊa)

Termín: 1.júl 2019 - 23.8. 2019

Výstava je výsledkom rezidenčného pobytu autorov v Schaubmarovom Mlyne v Pezinku, ktorý sa konal v rámci výstavy Do divočiny kurátorky Alexandry Tamášovej.
Rezidencia na Mlyne je organizovaná Slovenskou Národnou Galériou.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kabinet kozmetiky kalcia - vizuálna biografia vápnika

„Čoskoro po tom [čo sa život objavil na Zemi], prichádza prvá domestikácia minerálov, pár uncí vápenca alebo kremeňa potrebných pre nerozhodnutú a ohrozenú látku, aby si vybudovala ochranu alebo podporu: zvonka škrupiny a panciere a vo vnútri stavce, ktoré sú okamžite skĺbené, prispôsobené a ukončené do posledného detailu. Minerály zmenili svoje uplatnenie, boli vytiahnuté z ich malátnosti, boli prispôsobené životu, ním vylučované a tak boli prekliate rastom - pravda, len na krátke obdobie. Nestabilné jadro vedomia sa vždy pohybuje z miesta na miesto. Nástojčivá alchýmia, ktorá využíva nemenné modely, neúnavne pripravuje ďalšie útočiská alebo podporu pre nové telá. Každé opustené prístrešie, každá pórovitá štruktúra kombinuje v priebehu storočí a stovkách storočí novú formu, pomalý dážď sterilných semien. Tie sa usádzajú, jedna vrstva na druhú, do bahna zloženého takmer úplne zo seba, bahno, ktoré stvrdne a sa znova stáva kameňom. Teraz, aj keď ich stopa môže byť dodnes miestami rozpoznaná v cemente, v ktorom sú zapustené, ten tvar nie je nič viac ako šifra, znak označujúci pominuteľné plynutie druhu."

Toto je preložený fragment z knihy L´écriture des pierres (Spisy kameňov) (1970) Rogera Cailloisa, ktorá je súčasne vedeckou a poetickou meditáciou uvažujúcou o vnútrajšku minerálov. Caillois rozpráva príbeh sedimentárnych hornín, ktoré siahajú späť do geologickej éry, dávno predtým než surový predchodca človeka začal chodiť po Zemi. Poukazuje na proces abiogenézy, ktorým život vznikol z neživých látok, ako sú jednoduché organické zlúčeniny a metalomové prvky. Naráža na minerály ako je mramor a sadrovec, ktoré rozprávali vo veľkom o svojich konfliktoch, alianciách a ašpiráciách už pred stovkami miliónov rokov.

Gypsum a mramor sú sedimenty na báze vápnika (CaSo4 a CaCo3), tvoriace sa v dôsledku nespočetných neznámych síl, príliš nepredvídateľných na to, aby sa dali zmerať, tvarujúce množstvo živých a neživých telies, tak zvnútra ako aj zvonka.

Všetko, čo dnes obsahuje vápnik prekvitalo v období jury. Mramor a sadra boli teda kedysi energické a plne rozvinuté formy života, ktoré nakoniec zahynuli, zhutnili sa a zkomprimovali. Existuje obrovské množstvo úmrtí, ktoré tieto horniny absorbovali počas tisícov rokov ich vzniku. Medzi týmito dvoma dobre známymi a široko používanými minerálmi vedie cesta diagonálnej pitvy vykonanej v rámci toho, čo nazývame Cosy Cosmos Cosmetics alebo Kabinet kozmetiky kalcia. Ako súvisia minerály ako sadra a mramor s vývojom rozsiahlych štruktúr v prírode? Ako môžeme sledovať a znázorniť biografiu týchto sedimentárnych hornín? Ako môžeme (vizuálne) prerozprávať tieto surové geologické materiály, tak pred, ako aj po ich infikovaní ľudskou interakciou?

Slovo kozmetika (ktoré všetci poznáme ako podstatné meno znamenajúce umenie skrášľovania tela) pochádza z gréckeho „kosmos", označujúce medzi inými „poriadok", „usporiadanie", „ornament" alebo „ozdobu". Hľadanie poriadku a krásy v molekulárnom vesmíre vápnikových zlúčenín sa prelína s fyzikálnymi a materiálovými vlastnosťami mramorových, sadrových, vápenných, cementových a iných kalcitových formácií. Náš útulný vesmír je romanca založená na materiálnej ontológii a na materiálnom vedomí, ktoré podčiarkujú poetický, tvorivý moment týchto minerálov, ich schopnosť transformovať seba aj nás.

Táto kosmicko-kosmetická vápniková romanca je súhlasným pospletaním vedeckých poznatkov s estetickými úchylkami. Veda vysvetľuje, že vápnik je kov (dokonca je to najhojnejší a životne nevyhnutný kov v tele zvierat vrátane ľudí). Ale tiež ukazuje, že vápnik sú listy, kosti, zuby, škrupiny, obličkové kamene, skaly, pôda ... Vápnik je životne dôležitým orgánom zemskej kôry. Je podstatná látka základných surovín. Je všadeprítomný a v stálom cykle. Je telúrový pulz, nosič života, mŕtvy a živý, rozpustený a koagulovaný. Veda nám tiež hovorí, že vápnik je prvotný nuklid, ktorý existuje medzi nami a inými galaxiami. Je to medzihviezdna látka, jeden z hlavných prvkov tvoriaci horniny, ktorý jestvoval vo vesmíre dlho predtým, ako sa vytvorila naša slnečná sústava. Vápnik je oceľ a betón, architektúra a poľnohospodárstvo; je to choroba a liečba, jed a protijed. Vápnik je fosília večného boja, stopa existencie, je to posledný a stratený prenos. Náš inštinkt nás vedie k tomu, aby sme vápnik precítili ako skrytý prvok energie a spiace ložisko rastu, ako vodítko pod povrchom a cez

okraj, stav vykryštalizovanej minulosti a budúcnosti, poriadok a chaos, ako krásu a kozmetiku. Naša túžba po vápniku živí naše libido využívania litosféry, hydrosféry a biosféry. Vápnik je láska, politika, ekonómia a ekológia. Potom vidíme vápnik hackovaný vápnom, sadrou, pigmentmi, mramorom a pretavený do umenia. Niekedy sa štiepi na mäkkú hmotu, ktorá si pamätá tvary (modelárska sadra, cement), alebo je skamenený na lámavú kondenzáciu, ktorá sa vzpiera kontúram (mramor, vápenec, alabaster...). Často je rozpustený do prehnaných extenzií (pigmenty, stabilizátory, hnojivá, konzervačné látky, koagulanty, doplnky). Vápnik nám pripadá buď ako ľahostajná hmota alebo ako sľubná zygota. Testuje logiku etiky bytia, v ktorej sa už nemusia uplatňovať binárnosti živý-neživý alebo ľudský-ne-ľudský. Môže to byť absolútna existencia, absolútny pohyb, absolútna syntax, absolútny vesmír, anorganický a organický, kameň a mäso, krv a voda. Osciluje medzi starou geológiou a novými technológiami. Vápnik sa zdá byť mimo čas a mimo priestor, mimo tvar, mimo tento svet, mimo rozum, mimo a tu.

Zúčastnení umelci:
Anetta Mona Chisa absolvovala štúdium na VŠVU v Bratislave (odbor socha, multimediálna tvorba). Vo svojej tvorbe používa rôzne taktiky a pohybuje sa na rozhraní viacerých médií (objekt, video, performens, text, fotografia). Od roku 2000 pracovala najčastejšie spolu s Luciou Tkáčovou, vystupujúc a vystavujúc ako umelecká dvojica. Jej práce a kolaboratívne projekty boli vystavené na množstve samostatných výstav tak na Slovensku ako aj v zahraničí (napr. Belgicko, Rakúsko, Nemecko) a v roku 2011 v rumunskom pavilóne na Bienále v Benátkach. V rámci skupinových výstav a umeleckých podujatí bola autorkina tvorba prezentovaná napr. v Nemecku, ČR, Poľsku, Rakúsku, Rusku, Rumunsku, USA, Taiwane, UK, Kanade, Švajčiarsku, Belgicku..

Martin PIaček, absolvoval v rokoch 1994-2000 štúdium sochárstva u Juraja Bartusza a Jozefa Jankoviča na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde pokračoval v doktorandskom štúdiu u Jána Hoffstadtera. Absolvoval viaceré študijné pobyty (Poľsko; Holandsko; Austrália). Neskôr pôsobil a prednášal na viacerých vysokých školách, v súčasnosti vedie na Katedre intermédií VŠVU Ateliér vvv (vizuálne, verbálne, verejné). Vo vlastnej tvorbe dlhodobo skúma otázky súvisiace s históriou, národnou a osobnou identitou. Hoci primárne sochár, vyjadruje sa aj ďalšími médiami ako je video, fotografia, či performance.

Organizátori: Schaubmarov mlyn

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2019  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter
Hľadaj v SNG
Hľadali ste