20~20. Slovenský príbeh umenia: Aj konceptuálne umenie už zľudovelo

Konceptuálne umenie na Slovensku je zvláštnym úkazom. Objavilo sa v prostredí, ktoré nebolo príliš naklonené intelektuálnym prúdom v umení a ešte krátko potom, čo skončila éra socialistického realizmu. Dokonca aj v liberálnych šesťdesiatych rokoch prežívalo na okraji, sotva povšimnuté.

Základom konceptuálneho umenia je presvedčenie, že väčšia časť procesu pri tvorbe a vnímaní umenia prebehne v mysli, a to, čo je zverejnené, je vlastne iba vizuálnou pomôckou, stopou po niečom, čo sa už v podstate odohralo niekde inde. Konceptuálne umenie pracuje so znakmi a myšlienkovými skratkami, realistický záznam skutočnosti nie je v jeho programe. Z toho vyplýva,že pred rokom 1989 nepatrilo medzi favoritov, zato v posledných desaťročiach, aj vďaka úspechu, ktorý zaznamenali slovenskí konceptualisti vo svete, nastal pravý opak. Konceptuálne umenie sa rozmohlo, ba až premnožilo, okrem iného aj preto, že sa objavila a využila jeho schopnosť úderného posolstva v marketingu a reklame.

Aurel Hrabušický
kurátor zbierok moderného a súčasného umenia

Umelecký kritik a historik. Študoval na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1996 bol kurátorom zbierky nových médií a neskôr zbierky fotografie
v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Venuje sa vizuálnemu umeniu na Slovensku v poslednom storočí.

Vo svojich kurátorských a edičných na pôde SNG aj inde sa zaoberá konceptuálnym a vôbec alternatívnym umením na Slovensku v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia a predovšetkým modernou, neomodrenou fotografiou a fotografickým dokumentom posledných desaťročí.