Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Gotické umenie

Od 3. júna 2014
Zvolenský zámok, Prízemie, Zvolen
Kurátor: Dušan Buran

Expozícia na prízemí Zvolenského zámku je zostavená podľa viacerých kritérií. Vznikol tak sled relatívne nezávislých výstavných priestorov.

Nástenné maľby po obvode prvej sály pôvodne zdobili jeden z meštianskych domov (neskôr tzv. Starú zvolenskú faru) na námestí. Sám dom už vo svojej pôvodnej podobe neexistuje, no ešte pred zborením jeho stien sa technikou tzv. transferu preniesli maľby na nové nosiče a inštalovali na zámku. Svojou dekoratívnou povahou pripomínajú tzv. zelené izby - miestnosti vyzdobené rastlinnými ornamentmi, medzi ktoré boli povpletané aj figurálne výjavy. Vo Zvolene ide tak o sakrálne scény (Bičovanie Krista, Ukrižovanie, sv. Alžbeta a i.), ale tiež o hravé profánne výjavy z poľovníckeho prostredia (zajace s uloveným poľovníkom, hrajúci medveď, hráči trik-traku a i.). Výzdoba bola zrejme namaľovaná v 60. rokoch 15. storočia, o niečo mladšia je podobná výmaľba Zelenej komnaty v Thurzovom dome v Banskej Bystrici z konca 15. storočia. Nástenné maľby sú doplnené ukážkami gotického sochárstva a maliarstva z 2. polovice 15. storočia.

Druhá miestnosť je venovaná Majstrovi Pavlovi z Levoče - najslávnejšiemu umelcovi na rozmedzí gotiky a renesancie. SNG vlastní kópie troch sôch z Hlavného oltára sv. Jakuba v Levoči, ktoré - pôvodnými technikami a 1:1 - vytvorili českí reštaurátori, bratia Heřman a Viktor Kotrbovci v 50. rokoch 20. storočia pri príležitosti reštaurovania oltára. Okrem troch centrálnych sôch, Madony, sv. Jakuba a sv. Jána Evanjelistu, sú v sále prezentované tiež sadrové odliatky všetkých štyroch reliéfov z krídel oltára (scény z martýrií sv. Jána a sv. Jakuba), ako aj kópie niekoľkých ďalších skulptúr tejto levočskej dielne. Celý kontext dotvára niekoľko príkladov autentického spišského sochárstva konca 15. storočia, ako aj dve tabule - pôvodne súčasti krídlových oltárov.

Predstavu kompletného retabulového oltára, integrujúceho maliarstvo, sochárstvo, architektúru i umelecké remeslo sprostredkováva centrálny artefakt nasledujúcej, tretej miestnosti - Oltár Ružencovej Panny Márie z obdobia okolo 1510-1520. Na naše územie sa dostal azda až na začiatku 20. storočia ako zbierkový predmet pálffyovskej kolekcie v Smoleniciach. Pôvodne pochádza pravdepodobne z Korutánska alebo zo Štajerska. Okrem medailónov s Pašiovým cyklom po obvode ruženca obkolesujúceho Madonu, zaujme tiež ikonografiou sprievodných svätíc. Sv. Barbora i sv. Katarína sa hojne vyskytujú v baníckom prostredí (i u nás napr. v Banskej Bystrici či Banskej Štiavnici). K tomuto ikonografickému kontextu patrí tiež predela, na ktorej je maľba sv. Príbuzenstva - Ježišovej rodiny po materskej línii so sv. Annou a Pannou Máriou. Sochy a maľby po okolitých stenách ilustrujú dobový slohový kontext, čiastočne aj z nášho územia.

Ťažisko štvrtej sály spočíva na témach Kristových pašií. Sú prezentované v kvalitných maľbách tzv. Podunajskej školy (najmä Nesenie Kríža z okruhu Majstra oltára v Pulkau, cca 1520). Sochy Bolestného Krista predstavujú v našom pamiatkovom fonde pomerne hojne zastúpený typ postavy Ježiša, ktorej funkcia bola vzbudiť v divákovi emocionálne reakcie poukazom na rany a až frontálnym apelom tak podporiť jeho modlitby. Oltár v strede miestnosti je datovaný rokom 1527, pochádza z neznámej spišskej lokality a pašiové scény na pôstnej strane kombinuje s maľbami zo života sv. Mikuláša na tej sviatočnej.

Piata miestnosť predstavuje ďalších svätcov a svätice neskorého stredoveku. Okrem dvoch oltárov z Liptovskej Dúbravy, okolo 1520, má návštevník popri sochách Madon, sv. Barbory či sv. Mikuláša možnosť zoznámiť sa aj s menej frekventovanými hagiografickými príbehmi - napr. o sv. Kozmovi a Damiánovi, sv. Vavrincovi či sv. Štefanovi Prvomučeníkovi. Panoráma umenia neskorého stredoveku sa tak uzatvára pripomenutím funkcií gotického sochárstva aj maliarstva, ktoré v rámci neraz náročne vyzdobených oltárov tvorili nerozlučné umelecké druhy.

Vôbec najstaršie diela dreveného sochárstva vo fonde SNG zhromažďuje posledná sála. Stredobodom pozornosti sa zaiste stane rekonštrukcia Oltára P. Márie z Lomničky (okolo 1420 - 1440), v rámci kontextu tu je však vystavených niekoľko oveľa starších sôch: Madona z Teriakoviec, pred 1350; Sv. Mikuláš z Gánoviec, okolo 1320; Madona zo Slovenskej Ľupče, okolo 1350; Madona z Olcnavy, po 1350 a iné. Vôbec najstarším vystaveným exponátom je Tróniaca Madona neznámej, zrejme juhonemeckej proveniencie približne z polovice 13. storočia.

Sochy sú v expozícii zväčša inštalované tak, aby umožnili pohľad návštevníka zo všetkých strán, na spôsob opracovania dreveného bloku, konštrukciu skulptúr, zvyšky ich polychrómie atď.

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2018  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter
Hľadaj v SNG
Hľadali ste