Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Skupinová terapia

15. augusta 2020 — 30. mája 2021
Schaubmarov Mlyn v Pezinku, Pezinok-Cajla
Kurátorka: Petra Hanáková

Výstava Skupinová terapia sa rodila na prelome rokov 2019/2020. Mala - nie náhodou práve v Pezinku-Cajle, meste/mieste so silným renomé psychiatrie, umením podchytiť narastajúcu úzkosť a unikajúci pocit radosti, na ktoré dnes reaguje stále viac umelcov. Zároveň chcela výstava na jednom mieste, v charizmatickom priestore starého mlyna, koncentrovať diela, v ktorých sa zrkadlí onen participatívny obrat i komunitný étos, tak ako ich zažívame či sme zažívali v umení a umeleckej prevádzke posledných dekád.

Na nezdravý životný štýl výkonnostne nastavenej spoločnosti „odpovedá" umenie pomalšími, akoby terapeutickými či relaxačnými témami a formátmi. Z umelcov sa stávajú kurátori - v umeleckom i psychiatrickom slova zmysle, sociálni a komunitní pracovníci, akísi svojpomocní producenti endorfínu...

Okrem artefaktov a rôznych dokumentácií zo živých akcií, inštalovaných v galérii, mala výstava celý rok žiť „udalosťami" - živými formátmi umenia. Skupinová terapia mala byť „teplá", kontaktná, intenzívne dotyková, plná vzájomnosti. Malo sa počas nej diať - v réžii či už samotných umelkýň/umelcov alebo animátoriek/animátorov mlyna - množstvo workshopov, detských i dospeláckych dielní, záujmových a procesuálnych skupinových umeleckých aktivít. Na výstave sme chceli spoločne variť, stolovať, žúrovať, štrikovať, experimentálne vyšívať, piecť chleba, cvičiť jógu, záhradkárčiť, učiť sa či sa od-učovať..., skrátka „byť spolu" a terapiou (aj) umením zdieľať chýbajúce či kultivovať zanedbané komunitné hodnoty.

Potom sa vplížil korona-vírus, nastala karanténa a výstava akoby zo dňa na deň stratila svoj zmysel. Jej základný komunitno-kontaktný étos akoby sa znehodnotil. Stal sa dokonca epidemiologicky problematickým...

Ako kurátorka som prvých pár týždňov zvažovala, či projekt neodpískať. Alebo tému výstavy, už povážlivo rozpracovanú a obsadenú umelcami/umelkyňami, úplne nezmeniť, alebo ju prinajmenšom aktualizovať formátmi karantény. Teda asi najskôr individuálnou terapiou sociálnych sietí a nimi zdieľanou produkciou koronArtu rôznej kvality. Aj táto situácia sa však medzičasom zmenila a bude zrejme stále situačne meniť. Preto som sa rozhodla vrátiť k pôvodnému východisku, nezanevrieť na tému v prieniku zážitkov komunity a receptúr radosti. Stále, ba teraz možno ešte viac, ich totiž potrebujeme. Výstava bude len, v porovnaní s predstavami spred pár mesiacov, menej otvorená. Budeme opatrní, ale na potrebu skupinovej terapie a medziľudských umeleckých formátov celkom nerezignujeme. Podľa situácie zvážime mieru „kontaktáže" našich projektov. Výstavu zavesíme prevažne z dokumentácií, respektíve na báze „galerijnejších" diel, neskôr možno výstavu viac otvoríme aj živším umeleckým formám. Podľa okolností bude teda „skupinová terapia" na našej výstave raz subjektom, inokedy skôr objektom umeleckých diel.

Výstava predstaví asi tucet umelcov/umelkýň, ktorých práca má prevažne komunitný charakter, nie nevyhnutne „artefaktový" výstup, pričom obsah či energia ich účinkovania by sa dala vnímať aj ako istý druh tvorby endorfínov - zdieľania a vytvárania dobrej energie, vzájomného potešovania, liečby, relaxu, príjemne stráveného „tu a teraz", prosto regeneračného zážitku komunity, spolu-zdieľaného flow.

Umelci/Umelkyne:

Martina Bobríková a Oscar de Carmen, Katarína Brestovanská, Ľudmila Horňáková, Zuzana Janečková, Jana Kapelová, Barbora Kleinhamplová, Martin Kosorín, Magdaléna Kuchtová, KundyCrew, Karol Pichler, Nóra Ružičková, Erik Sikora, Jana Smokoňová, Jakub Straka, Kateřina Šedá, Maja Štefančíková, Lenka Záhorková

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2020  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter