English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Koloman Sokol z cyklu Kolegovia / klasici slovenskej moderny v GĽF

9. júla 2020 — 30. augusta 2020
Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Kurátorka: Katarína Bajcurová

Projekt z cyklu Kolegovia predstavuje každoročne, počas letnej sezóny v priestoroch Galérie Ľudovíta Fullu, výber z diela jedného z klasikov slovenskej moderny, ktorý bol súčasníkom Ľudovíta Fullu; ukazuje nielen vrcholné diela toho-ktorého umelca, ale aj možné vzájomné vzťahy, „ovplyvnenia", inšpirácie.

Deviata - záverečná výstava z cyklu (po Martinovi Benkovi, Gustávovi Mallom, Milošovi A. Bazovskom, Jankovi Alexym, Zolovi Palugyayovi, Mikulášovi Galandovi , Ester Šimerovej-Martinčekovej a Imrovi Weinerovi-Kráľovi) je venovaná výnimočnému grafikovi a kresliarovi Kolomanovi Sokolovi.

Koloman Sokol (1902 - 2003) bol dôležitým pilierom modernej výtvarnej tradície. Bývalý mäsiarsky učeň sa stal jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia, aj napriek skutočnosti, že väčšiu časť svojho dlhého života - veď zomrel ako vyše storočný - prežil v zahraničí, hlavne v Spojených štátoch amerických. Súdobú realitu reflektoval mimoriadne drsným až krutým spôsobom.

Ako napísal spisovateľ Dobroslav Chrobák, vynášal na povrch „... iba tie zakrvavené franforce, ktoré vylovil zo dna života medzi robotníkmi, prostitútkami, vojakmi, v krčmách na periférii, v nocľahárňach pre nezamestnaných, v uhoľných baniach". Vždy stál na strane ubiedeného, vykorisťovaného a trpiaceho človeka, ktorý preň predstavoval celé ľudstvo. Už v 30. rokoch 20. storočia sa preslávil ako mimoriadne zrelý tvorca grafických listov, ktoré upútali nielen technickou dokonalosťou, drsným naturalizmom, psychologickým ponorom, ale najmä silou výrazu. Novým spôsobom podal tému mesta a sociálnych antagonizmov i národnú problematiku, ktorú zbavil romantického pátosu.

Od 40. rokov sa venoval expresívnej kresbe i šelakovým maľbám. V kresbách a cyklických grafikách sa objavovali typické motívy zápasov, zvierat, ženského aktu a prepletených ľudských tiel bojujúcich o prežitie. Výjavy podmienené tiež bolestivými osobnými spomienkami z detstva videl v Košiciach, v Prahe, kde študoval, i v Mexiku, kde pôsobil na grafickej škole a akadémii. V 70. rokoch, keď už žil trvalo v USA, si vytvoril vlastný vnútorný svet, ktorý nazval „Kaburaba". Bolo to pomyselné útočisko dobrých ľudí pred zlobou sveta, svet očistený od násilia, obývaný utláčanými a zraňovanými tvormi.

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2020  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter