English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Karol Molnár: Premeny

24. júna 2021 — 22. augusta 2021
Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok

Tvorbu Karola Molnára (5. január 1903, Brezová pod Bradlom - 15. apríl 1981, Praha) pozná iba malá hŕstka ľudí, dokonca len zopár odborníkov. Nespomína sa ani v základných súhrnných publikáciách výtvarných dejín Slovenska, hoci sa tu narodil a prežil tu detstvo. Historické udalosti - ako v prípade mnohých iných umelcov spojených so Slovenskom - však zapríčinili, že jeho ďalší osud a výtvarné dedičstvo sa formovali v zahraničí.

Predovšetkým vojnové roky strávené mimo územia Československa sú dôvodom, že jeho tvorba zostala torzovitá. Pri utváraní historiografie sa vymykala základnej línii vývoja slovenského výtvarného umenia, a tak sa ocitla v izolácii a do roku 1989 zostala takmer nepovšimnutá. Zachovaná časť autorovej maliarskej tvorby je však vďaka rodine a  neutíchajúcemu záujmu zberateľov dnes pomerne známa a cenená. V posledných dvoch desaťročiach sa uskutočnilo aj viacero výstav.

Molnárova tvorba má niekoľko stálych charakteristických znakov. Je to predovšetkým senzualizmus, ktorý sa v spôsobe maľby prejavoval najmä v plastickosti postáv, sýtej a pestrej farebnosti, práci so svetlom, svetelným jasom vychádzajúcim zo samotnej maľby a v prevládajúcej silnej až vibrujúcej dynamike ťahov štetca. Aj rozpätie tém a motívov, ktoré siahalo od ženských postáv, tanečníc a cirkusantov cez krajinomaľby a  zátišia až po výjavy s koňmi alebo vojnové výjavy, malo svoje korene v  senzualizme, vďaka ktorému je Molnárova tvorba jednotná. Dokonca aj pri paralelnom rozvíjaní figurálnej a abstraktnej maľby sa dajú určiť spoločné vlastnosti v senzuálnej maľbe, ktorá sa vyznačuje zvláštnym jemným citom pre dekoratívnosť, plnosťou koloritu a dynamikou línií.

Výstava prezentuje časť abstraktnej tvorby Karola Molnára. Tvoria v  rámci celkového diela pomerne kompaktný celok, ktorý má aj z hľadiska abstraktnej maľby na Slovensku významné miesto v dejinách maliarstva. Odvíja sa od začiatku štyridsiatych do konca šesťdesiatych rokov 20. storočia a tvorí veľmi zaujímavú, azda najoriginálnejšiu časť jeho tvorby. Na Slovensku je málo umelcov, ktorí sa odhodlali ísť cestou nefigurálneho a nezobrazujúceho maliarstva. Je to pritom vizuálna poloha, ktorá zachytáva komplexnosť obrazu, len sa pritom nevytvára identifikovateľná forma predmetného sveta. Vytvára sa však celkový obrazový svet, ktorý má svoje jasné zákonitosti a vysoké hodnoty. Molnárove abstraktné diela reagovali na vojnové udalosti a stali sa nositeľom vizuálneho výrazu celkovej pochmúrnej atmosféry, ale neskôr vzniklo aj množstvo diel, ktorých témou bola harmónia, hudba a jej základné prvky. Najväčší vplyv na jeho tvorbu mal František Kupka, ktorého ateliér pri Paríži navštevoval v roku 1938. Molnárove abstraktné diela vznikali následne v Anglicku (1941 - 1945), v Prahe v rokoch 1945 - 1948 a potom neskôr v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.

Literatúra k umelcovej tvorbe

Šmidrkal, Pavel a kol.: Karol Molnár. Maliar troch krajín. Malíř tří zemí. Pelhřimov : Nová tiskárna Pelhřimov, 2017.

Švanda, Petr: Malíř válečného času - Karol Antonín Ladislav Molnár. In: Karol Molnár - čas chvění. [Kat. výst.] Praha : Ministerstvo obrany České republiky, 2016, s. 6-17.

Zajíček, Štefan: Karol Molnár - maliarske dielo. [Kat. výst.] Senica : Záhorská galéria, 1991.

Zajíček, Štefan: Karol Molnár. Obrazy z Česka, Francúzska, Anglicka a Slovenska. [Kat. výst.] Senica: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, 2019.

Žembera, Juraj: Karol Molnár. Nepokoj farieb v pokoji zbraní. [Kat. výst.] Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, Thurzov dom, 2020.

https://ondrejkatrak.cz/tag/karol-molnar (dohľadané dňa 20. 5. 2021)

 

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2021  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter