English Vyhľadávanie
Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Vo výklade: Josef Carl Klinkosch

5. septembra 2022 — 27. novembra 2022
Esterházyho palác, Bratislava
Kurátorka: Jana Švantnerová

Práca so zbierkami SNG ponúka veľa príležitostí na medziodborovú spoluprácu. S pomocou kolegu Mareka Gilányiho nám vystavené strieborné zrkadlo odkrylo históriu svojho pôvodu. Vďaka stále prebiehajúcemu výskumu s kolegyňou Janou Lukovou zisťujeme viac o jeho pôvodnej majiteľke a okolnostiach jeho nadobudnutia do zbierok SNG.

Na základe značiek a puncov bolo zrejmé, že zrkadlo pochádza z dielne významného viedenského striebrotepca Josefa Carla Klinkoscha (1822 – 1888). Pod značkou J. C. Klinkosch fungoval podnik od roku 1869/1870 až do roku 1918, pričom v roku 1884 prevzali vedenie jeho synovia. Pôvodne bolo zrkadlo súčasťou väčšej dámskej toaletnej súpravy. Bližšiemu datovaniu predmetu pomohol aliančný erb, ktorý vzniká združením erbov patriacich manželskej dvojici.

Zistenie kolegu heraldika bolo nad všetky očakávania. Erby patrili rodom Saint-Genois a Wachtler. K ich prepojeniu došlo len raz, a to pri sobáši Huga Moritza de Saint-Genois (1858 – 1891) a Prešporčanky Eleonóry von Wachtler (1863 – 1943). Vzhľadom na intímny charakter artefaktu súvisiaceho s osobnou hygienou môžeme predpokladať, že išlo o svadobný dar pre nevestu priamo od ženícha. Zosobášili sa v marci roku 1889 v Budapešti. Eleonóra sa predtým rozviedla s prvým manželom a kvôli sobášu spolu s Hugom prestúpili na protestantskú (unitársku) vieru. Novomanželia sa usadili v Prešporku. Pri Horskom parku v rámci hospodárskeho dvora nazvaného Eleonórin dvor (nem. Eleonorenhof, maď. Eleonóra-udvar) inicioval Hugo v roku 1890 výstavbu vily, ktorej architektom a staviteľom bol zrejme Alexander Feigler. Jej dokončenia sa už Hugo nedožil. Vila však stojí dodnes. O jej maliarskej výzdobe a osudoch rodiny Saint-Genois sa dočítate v katalógu k výstave, ktorú v roku 2019 pripravila kurátorka Jana Luková v Galérii mesta Bratislavy.

Zrkadlo sa do SNG dostalo z majetku bratislavského starožitníka Eduarda Šťastného, ktorý prepadol v prospech štátu v roku 1962 na základe trestného konania. Medzi viac ako päťdesiatimi predmetmi boli prevažne drobné ukážky európskeho a ázijského umeleckého remesla. Väčšia časť jeho prepadnutého majetku sa nachádza v múzeu na hrade Červený Kameň. Na výskume pracujeme ďalej a možno budeme mať šťastie a chýbajúce komponenty toaletnej súpravy nájdeme práve tam. Držte nám palce!

Viac sa dozviete aj zaujímavom článku Práca kurátorky v galérii sa občas mení na detektívku

Výstavný cyklus Vo výklade vo verejnom priestore – v okne Berlinky Esterházyho paláca, predstavuje diela vizuálneho umenia reagujúce na aktuálne otázky súčasného spoločenského života. V tomto výstavnom formáte sme oživili spoločnú realizáciu Petra Bartoša a Júliusa Kollera Výklad (Anti-galéria), ktorí v roku 1968 vystavili svoje diela vo výklade rýchloopravovne pančúch na Klobučníckej ulici v Bratislave.

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2022  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter