Preskočiť navigáciu Preskočiť na podmenu
SNG

Sen × skutočnosť
Umenie & propaganda 1939 – 1945

20. októbra 2016 — 26. februára 2017
Esterházyho palác, 2., 3. poschodie, Bratislava
Kurátorky: Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová

Obdobie existencie slovenského štátu (1939 - 1945) patrí k najkontroverznejším obdobiam našich novodobých dejín.


Virtuálna prehliadka výstavy

Alexandra Kusá – generálna riaditeľka SNG:
Výstava Sen × skutočnosť, ktorá sa venuje umeniu a propagande, je prvým zásadným (nielen) múzejným príspevkom k tejto, pre nás stále otvorenej a v mnohom traumatizujúcej, téme. Zámer venovať sa obdobiu 1939 – 1945 sa v našom výstavnom pláne objavoval už niekoľko rokov. Keď sa práce na projekte pred dvoma rokmi začali, ešte nikto z odborných pracovníkov galérie netušil, do akej nálady v spoločnosti nakoniec vstúpi – dnes to vieme. Pripravovaný projekt patrí k najťažším, aké sme v poslednom čase v Slovenskej národnej galérii koncipovali – autorský kolektív musel odborne pristúpiť k obdobiu, ktoré je a priori odsudzované a patrí mu pohŕdanie a znechutenie slušnej spoločnosti. Pred kurátorkami stála komplikovaná úloha, ako na pôdoryse výstavy umenia vysvetliť zložitosti obdobia, ktoré je v našom povedomí zasunuté ako mokvajúca rana. Poučení výstavou venovanou päťdesiatym rokom (Prerušená pieseň, 2012) vieme, že ideme do rizika. Časť publika stále nerozlišuje výstavu umenia od výstavy historických dokumentov, nerozumie (alebo nechce rozumieť) žánru umeleckohistorickej výstavy, jej zákonitostiam a stavbe, často od nej očakáva morálne súdy, návody či aspoň potvrdenie svojich predstáv. My sa namiesto toho snažíme klásť otázky, rozširovať poznanie a previesť návštevníka rozporuplným obdobím, v ktorom vedľa seba koexistovali kvalitné umelecké diela spolu s nenávistnými plagátmi, často bez toho, aby sa vôbec stretli. Veríme, že sa nám to podarilo.

Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová – kurátorky výstavy:
Obdobie existencie slovenského štátu (1939 – 1945) patrí k najkontroverznejším obdobiam našich novodobých dejín. V poslednom čase vyšiel celý rad publikácií, ktoré sa venujú vývoju slovenskej spoločnosti v tomto období z rôznych aspektov; dodnes však nevznikla publikácia, resp. iné odborné výstupy, ktoré by komplexnejšie interpretovali dejiny výtvarnej kultúry tohto obdobia. Výstava so sprievodným katalógom mapuje postavenie a premeny podôb a funkcií umenia, vizuálnej kultúry a propagandy v týchto rokoch. Cieľom je ukázať paradoxy fungovania vizuálneho umenia v sieti doteraz viac či menej tabuizovaných kontextov, ideologických a sociokultúrnych väzieb v rámci vtedajšieho režimu v celej žánrovej šírke (maliarstvo, sochárstvo, kresba, grafika, fotografia, film, úžitkové umenie a dizajn); reflektovať možnú závislosť – ne-závislosť (autonómnosť) umenia od spoločnosti (štátu, moci), špecifiká výtvarnej prevádzky, problematiku propagandy či vizuálnej kultúry každodenného života.

Umenie a kultúra neboli v slovenskom štáte rozseknuté na dva nezmieriteľné svety, na ten oficiálny a ten odbojný. Skôr sa táto sféra ocitla v akejsi delte rozmanitých názorov a stanovísk, ktoré koexistovali vedľa seba a reagovali nielen na politické rozhodnutia, ale aj na skúsenosti a postoje samotných umelcov. Výstava je štruktúrovaná tematicky, zároveň však sleduje istý chronologický rámec. Začína dielami anticipujúcimi vojnovú hrozbu a fašizmus, uzatvára sa Povstaním, resp. dielami, ktoré sa krátko po vojne vysporiadali s režimom. Okruhy výstavy predurčili jednak témy samotného umenia a jeho vývoja, jednak očakávania a strety štátom usmernenej objednávky s prirodzeným zameraním tvorby umelcov. Ale susedstvá jednotlivých diel, kapitol či miestností poukazujú na rôzne napätia, rozdielne intencie jednotlivých protagonistov. Do veľkej miery sa tu osvetľuje funkcia výtvarného umenia a vizuálnej kultúry v službách štátu, ale súčasne sa táto pozícia spochybňuje iným umením, ktoré už kriticky prehodnocuje vtedajšiu skutočnosť.

V popredí bola snaha nájsť odpovede na otázky, aké úlohy výtvarné umenie plnilo – a vôbec mohlo plniť – v spoločenskom organizme slovenského štátu (s malými a nevyhnutnými úkrokmi do roku 1938, prípadne 1946). Aké hodnoty nový režim (ako súbor inštitúcií, ktoré prináležali štátnemu a straníckemu aparátu, spôsob vlády či politického zriadenia) podporoval, alebo naopak, ktoré sa v ňom kritizovali a vytesňovali, akými mechanizmami sa to dialo. Ktorí umelci boli protežovaní, ktorí boli trpení, resp. žili v nemilosti. Aké stratégie tvorby a jej komunikácie, ale aj osobného „bytia“ si umelci volili v nových kultúrno-politických podmienkach, či to bol karierizmus, lojalita, podvojné prežívanie, apolitickosť, vonkajšia či vnútorná emigrácia alebo, jednoducho, rôzne stupne sebarealizácie (v službe verejnosti, verejnému záujmu). Ako sa výtvarníci, viac či menej vedome, dokázali prispôsobiť dobovým funkciám a vzorcom (reprezentácia štátu, požiadavky na národnú a sakrálnu tvorbu, svojráz atď.), ktorí a ako, v dôsledku čoho si zachovali svoju „samostatnosť“ či nezávislosť.

Príprava výstavy takéhoto typu a materiálová rekonštrukcia daného obdobia na úrovni oficiálneho (teda štátom podporovaného a propagovaného) umenia hneď v prvom okamihu naráža na základný problém – deficit zdrojov. To, že dnes sotva niekde dohľadáme Hitlerov portrét, ktorý kedysi dekoroval nejednu kanceláriu, je pochopiteľné. Početné apoteózy Andreja Hlinku, na ktoré narážame v dobovej tlači, busty zvečnených vodcov, rôzne druhy Histórií a Mytológií, venované starým Slovákom či bojom našej armády na východnom fronte. Po vojne z verejného obehu i múzejných depozitárov zmizli, alebo sa v nich hľadajú len veľmi ťažko. Galérie a ich zbierkové fondy, vrátane Slovenskej národnej galérie, vznikli až po februári 1948. Po oslobodení sa história prepisovala, rekonštruoval sa československý naratív: fašistickí „kostlivci“ sa odpratali a zabudnúť bolo treba aj na obdobie samostatnosti Slovákov. Z perspektívy centralistického (čoskoro komunistického) úbežníka sa podchycoval skôr odbojný ako „kolaborantský“ rodokmeň umenia. Krátko po vojne sa začalo „kádrovať“, organizovali sa ľudové súdy, ktoré mali zúčtovať s kolaborantmi režimu. A hoci zďaleka nie všetci avantgardní umelci boli komunisti, modernizmus sa akosi vpísal do proletárskej línie nášho umenia, ktoré s fašizmom akoby nikdy nespolupracovalo. V domácom príbehu dejín umenia sa naopak rekonštruovala a (aj prostredníctvom akvizícií) „podchycovala“ skôr línia protifašistická, z hľadiska dobového výtvarného diskurzu zďaleka nie až taká dominantná, ale umelecky jednoznačne najprogresívnejšia.

Z metodologického hľadiska je našou inšpiráciou diskusia, ktorá v súčasnosti prebieha predovšetkým na pôde historiografických disciplín, kde sa črtajú nové prístupy ohľadom „totalitnohistorických rozprávaní“. V prípade režimu slovenského štátu – v historickom ohľade bolo (približne) päť rokov jeho trvania naozaj príliš krátkym časom, počas ktorého sa postoje jednotlivcov vyvíjali i menili, niekedy dosť radikálne, aby bolo možné povedať, že došlo k jednoduchému dichotomickému rozčleneniu na „zlý ‚režim‘ a nevinnú, ovládnutú „spoločnosť“. „Zlý“ režim tu zaiste bol, ale spoločnosť nebola zďaleka ovládaná a manipulovaná iba vládnym systémom. Aktívne prispievala k jeho podpore aj preto, že vo svojej väčšine akceptovala ideu novej a samostatnej národnej štátnosti – v čom možno tkvie najväčší morálny rozpor či paradox, ktorej formu i obsah režim v konečnom dôsledku zdiskreditoval. Netreba však zabúdať, že časť tejto spoločnosti, vrátane viacerých príslušníkov režimových a mocenských štruktúr, sa nakoniec postavila proti tomuto režimu, aby jasne vyjadrila podporu silám bojujúcim proti fašizmu.

Nie je to typická výstava, na ktorú je divák v Slovenskej národnej galérii zvyknutý. Hoci galéria je primárne miestom vystavovania umenia (a naša inštitúcia miestom vystavovania „majstrovského“ umenia), tentoraz je v centre záujmu okrem výtvarného umenia (maliarstvo, sochárstvo, kresba, fotografia, architektúra, dizajn) aj širšie pole vizuálnej kultúry, čo v prípade slovenského štátu znamená intenzívnejšie vzájomné prenikanie umenia a propagandy. Tomu zodpovedá aj múzejnejší formát výstavy: prezentuje nielen diela „dobré“, ale i tie príznakové (niekedy vyslovene gýče), odhaľujúce povahu i temné stránky ambivalentnej doby. Primárnym zámerom tejto výstavy je (seba)poznanie a až v druhom pláne estetická skúsenosť či „potešenie“ z umenia. Cez reflektovania rôznorodých polôh fungovania umenia a vizuálnej kultúry, ba niekedy až „nekultúry“, je jej cieľom predostrieť objektívnejší a mnohostrannejší obraz, ktorý by čo najviac odkryl rozporuplnosť a komplikovanosť tohto obdobia. Bez dobového materiálu, ktorý reprezentuje temné stránky fašistickej propagandy, to ale nešlo. Ten totiž vytvára náležitý kontext pre diela s iným názorom a postojom.

Z hľadiska objemu participujúcich inštitúcií ide v dejinách SNG o rekordný projekt: na výstave sa nachádzajú výpožičky z viac než 40 galérií, múzeí, archívov a zo súkromných zbierok po celom Slovensku.

K výstave pripravil lab.SNG stránku, ktorá približuje obdobie slovenského štátu z historického hľadiska. V podobe textov, obrazového a zvukového materiálu budú postupne zverejnené štyri kapitoly:
  1. Na polceste k slovenskému štátu
  2. Jeden národ, jedna strana, jeden vodca
  3. 70 000 obetí
  4. Vytriezvenie zo sna
Záujemci sa môžu na tejto stránke prihlásiť na odber e-mailov, ktoré budú oznamovať zverejnenie jednotlivých kapitol.

Zoznam galérií a múzeí

Za zapožičanie diel na výstavu a za poskytnutie reprodukčných práv ďakujeme týmto inštitúciám:


Creativo, a. s., Praha;
Fakulta architektúry STU, Ústav dejín a teórie architektúry, Bratislava
Galéria Jána Koniarka, Trnava
Galéria Jozefa Kostku, Bratislava
Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
Galéria Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín
Galerie výtvarného umění v Ostravě, Ostrava
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš
Malokarpatské múzeum v Pezinku, Pezinok
Ministerstvo vnútra SR – Slovenský národný archív, Bratislava
Ministerstvo vnútra SR – Štátny archív Banská Bystrica
Moravská galerie v Brně, Brno
Múzeum Divadelného ústavu, Bratislava
Múzeum mesta Bratislavy, Bratislava
Múzeum obchodu, Bratislava
Múzeum SNP, Banská Bystrica
Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice
Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí, Kremnica
Národná banka Slovenska, Bratislava
Národní galerie v Praze, Praha
Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Dolný Kubín
Pamiatkový úrad SR, Bratislava
Państwowe Muzeum Auschwitz-Birkenau, Oświęcim
Ponitrianske múzeum, Nitra
Považské múzeum, Žilina
Roman Fecik Gallery, Bratislava
SAV – Ústav dejín umenia, Bratislava
Slovenská národná knižnica – Literárne múzeum, Martin
Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava
Slovenské národné múzeum – Archív, Bratislava
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, Bratislava
Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine – Etnografické múzeum, Múzeum Martina Benku
Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice
Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Bratislava
Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád, Myjava
Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, Bratislava
Slovenské technické múzeum, Košice
Slovenský filmový ústav, Bratislava
Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
Turčianska galéria, Martin
Univerzitná knižnica, Bratislava
Vojenský historický ústav – Vojenský historický archív, Bratislava
Východoslovenská galéria, Košice
Východoslovenské múzeum, Košice
ako aj súkromným majiteľom diel

Kurátorky: Katarína Bajcurová (SNG), Petra Hanáková (SNG), Bohunka Koklesová (VŠVU)
Kurátorská spolupráca:
Miroslav Hrdina, Maroš Schmidt
Odborná spolupráca:
Alexandra Kusá, Aurel Hrabušický, Jana Švantnerová
Zvukový dizajn:
Michal Lučenič
Technologické riešenia:
Peter Gáll, Branislav Horňák, Boris Vitázek
Vizuál katalógu:
Boris Meluš
Vizuál výstavy:
Boris Meluš × Martin Šichman = oximoron

Hlavný partner výstavy: Slovenské elektrárne, a.s.    

Výstavu finančne podporili Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Bratislavský samosprávny kraj.

Výstava je súčasťou Mesiaca fotografie 2016.

 
 
 

Kontakt Facebook Youtube Mapa stránky
Vyhlásenie o prístupnosti Správca obsahu Technický prevádzkovateľ
Slovenská národná galéria © 2018  
Powered by Cyclone3 of Comsultia
Newsletter
Hľadaj v SNG
Hľadali ste