Pri pohľade na súčasné umenie a sociálne siete sa zdá, že feminizmus aktuálne zažíva zlaté časy. Kým ešte pred desiatimi rokmi by sa dali slovenskí umelci a umelkyne, hlásiaci sa k feminizmu, spočítať na prstoch jednej ruky, dnes patrí príslušnosť k feminizmu takmer k povinnej výbave. Zároveň ale platí, že vo väčšinovej spoločnosti a v politickej kultúre u nás je feminizmus stále takmer nadávkou (preto slovná hračka v názve – "the F word”).

Tvorba zbierok, ktoré by – aj vzhľadom na budúcnosť, vytvárali a uchovávali reprezentatívnu stopu vývoja umenia, patrí k základným povinnostiam galérií umenia ako historických inštitúcií. Aká je realita a objem nákupov (akvizícií) súčasného umenia v aktuálnej štátno-galerijnej praxi? Prečo žijeme v takej akvizičnej mizérii? O tom sa Petra Hanáková rozpráva s Luciou Gregorovou Stach, šéfkurátorkou SNG a Marošom Rovňákom, riaditeľom Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici.

Spoluprácu medzi kurátorom a reštaurátorom možno v mnohých ohľadoch označiť za tandemovú. Na prípade jedného vybraného diela a priebehu jeho výskumu a reštaurovania budú kurátorka zbierky starého európskeho umenia Zuzana Ludiková a reštaurátor Boris Blatný v rozhovore s Evou Kotlárikovou demonštrovať ako táto spolupráca prebieha, aké sú jej silné stránky, ako je možné sa navzájom odborne dopĺňať a kam až siahajú etické hranice reštaurátorského zásahu do diela.

LGBTI+ ľudia sú na Slovensku stále znevýhodnenou menšinou. Na poli súčasného umenia sa ale zdá, že queer identita vo svojich rozmanitých prejavoch zažíva zlaté časy. S umelcami a súčasne členmi LGBTI+ komunity Marošom Rovňákom a Andrejom Dúbravským sa Alexandra Tamásová rozpráva o tom, aký je vzťah medzi queer identitou a queer umením, či je označenie „queer“ v umeleckej kariére výhodou alebo prekážkou, ale aj o tom, aký je rozdiel medzi pojmami „queer“ a „LGBTI+“.

Špeciálny diel podcastu SNG reflektuje aktuálnu situáciu na Ukrajine. Naši kolegovia v pamäťových inštitúciách sa obetavo snažia, pokiaľ to situácia dovoľuje, zabezpečiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva.

Ako sa píšu a prepisujú dejiny slovenskej kinematografie? Čo sa stalo so slovenským filmom za posledných dvadsať rokov? Aké sú nové témy, trendy a „kritické teórie“ písania o filme a v čom sa podobajú kurátorskej praxi? V ďalšom diele podcastu sa „filmová historička“ Petra Hanáková rozpráva so svojím kolegom Martinom Kaňuchom – šéfredaktorom časopisu Kino-ikon a historikom filmu, ktorý má bohaté skúsenosti s písaním a „editovaním“ histórie.

V roku 2021 bola naša dlhoročná kolegyňa Jana Bahurinská ocenená Cenou Andreja Kmeťa za celoživotnú odbornú prácu v oblasti evidencie a dokumentácie galerijných zbierok, za spustenie elektronizácie v oblasti správy zbierok a nastavenie základov digitalizácie diel výtvarného umenia.

Kde všade sa realizuje vedeckovýskumná činnosť a aké má fázy? Ako si v dnešnej rýchlej dobe vytvárať kreatívnu bublinu, v ktorej sa dá sústrediť na písanie? Prečo je archív pútavým miestom a čo s tým, ak v ňom neobjavíme nič? Čo všetko môže byť vo výskume prekážkou a aký nález naopak bádateľa najviac poteší? Na tému vedeckovýskumnej činnosti v galérii aj mimo nej sa rozpráva Eva S. Kotláriková s kurátorkou zbierky maľby a kresby 19. storočia SNG Katarínou Beňovou.

„Psychedeliká a umenie“, respektíve vzťah rozšíreného vedomia a (vizuálnej) kultúry – o tejto pútavej téme sa rozpráva Alexandra Tamásová s umelkyňou Anettou Mona Chişa a adiktológom Martinom Pažitným, zakladajúcim členom Slovenskej psychedelickej spoločnosti.

O tom, akým spôsobom sa do Slovenskej národnej galérie dostávajú pozostalosti umelcov a umelkýň, sa rozpráva Petra Hanáková s vedúcou Archívu výtvarného umenia SNG Katarínou Bodnárovou. Ktoré osobné fondy SNG sú najatraktívnejšie a najrozsiahlejšie a čo sa z nich zhodnocuje na výstavách? Čo všetko sa dá objaviť v archívoch a prečo sa oplatí mať bádateľský „zicflajš“? O čo prichádzame, ak archívy umelcov a umelkýň zanedbávame?