Máte už dosť zhonu, stresu a deadlinov? Aj my! Preto sme pre vás pripravili netradičný a oddychový diel podcastu. V rámci interného tímu SNG sme sa rozprávali o našich pracovných aktivitách, ale najmä o najlepších kultúrnych zážitkoch uplynulého roka. Náš subjektívny a možno prekvapivý výber top udalostí zahŕňa všetko možné od filmov Davida Attenborougha cez knihy Kateřiny Tučkovej, nahé performancie až po tanečný workshop s Lackom Cmorejom. Veríme, že sa pobavíte, a na záver dostanete aj pár tipov na vianočné darčeky.

S kurátorom SNG Aurelom Hrabušickým, svojho druhu veteránom slovenského konceptualizmu, sa Petra Hanáková rozpráva o prvej výstave Júliusa Kollera (Sondy) v SNG v roku 1991, o porevolučnom „rozdávaní kariet“, o akvizičnom i komerčnom zhodnocovaní slovenského konceptualizmu doma aj v zahraničí, o jeho vlnách, autentických či importovaných prejavoch.

Keď sa povie rastliny v umení, už dávno to neznamená len maľby kytíc či krajiniek. Za posledných približne 20 rokov pozorujeme na umeleckej scéne výrazný obrat smerom k prírode, najmä k ekológii, ktorý je reakciou na environmentálnu krízu.

Umenie na sídliskách, v parkoch či na fasádach verejných budov sme si počas posledných 30 rokov zvykli prehliadať, pretože vzniklo v období, na ktoré sme kultúrne zanevreli... Socialistické „monumentálky“ majú rôznu umeleckú kvalitu i mieru služobnosti dobe, v ktorej vznikli. Nie sú to len gottwaldovské „kameňolomy“ či hlavy Leninov nastoknuté na podstavci. Sú to i moderné preliezky, abstraktné skulptúry v zeleni sídlisk či efektné predelové steny v prostrediach zanedbanej „občianskej vybavenosti“.

V posledný septembrový deň príde tá chvíľa, keď zhotoviteľ odovzdá stavbu zrekonštruovaného areálu Slovenskej národnej galérie. V decembri sa tak po siedmich rokoch rekonštrukcie konečne dočkáme otvorenia areálu SNG pre verejnosť. Priestor slávneho Premostenia sa pritom otvorí po 21 rokoch od jeho uzatvorenia a poskytne tak možnosť celej jednej generácii, ktorá ho nikdy nevidela zvnútra konečne doň nahliadnuť.

V posledných rokoch pozorujeme (nielen) na umeleckej scéne trend sťahovania sa z miest na vidiek. Dôvodov je viacero, medzi hlavné určite patrí skúsenosť s pandémiou a klimatická kríza. Aké sú vnútorné motivácie, ktoré vedú k takémuto kroku? Je za tým túžba po prirodzenejšom životnom štýle, snaha priniesť kultúru do regiónov alebo prozaické ekonomické faktory?

V aktuálnom vydaní Podcastu SNG sa porozprávame s Janou Geržovou, šéfredaktorkou časopisu Profil, ktorý už vyše tridsať rokov mapuje súčasné vizuálne umenie. V akej kultúrnej i politickej atmosfére časopis začiatkom 90. rokov vznikal? Kto boli a sú jeho spolupracovníci a spolupracovníčky? Ako sa v jeho profile odrážajú inklinácie či temperament jeho šéfredaktorky? Vieme písať? A pomáha nám pri tom „injekcia“ Fondu na podporu umenia či nebodaj (ná)tlak akademickej akreditácie? S kritičkou a kurátorkou Janou Geržovou sa rozpráva Petra Hanáková.

Prečo je v dnešnej dobe inklúzia takou potrebnou témou v našej spoločnosti? Akým spôsobom sa galéria môže stať inkluzívnou a akými krokmi sa to dá docieliť? Čo je to etický kódex a prečo v súčasnej situácii vyvstáva potreba jeho vytvorenia? A je vôbec úlohou štátnej zbierkotvornej inštitúcie aktívne zaujímať občianske postoje a vyjadrovať sa k spoločenským témam?

Pri pohľade na súčasné umenie a sociálne siete sa zdá, že feminizmus aktuálne zažíva zlaté časy. Kým ešte pred desiatimi rokmi by sa dali slovenskí umelci a umelkyne, hlásiaci sa k feminizmu, spočítať na prstoch jednej ruky, dnes patrí príslušnosť k feminizmu takmer k povinnej výbave. Zároveň ale platí, že vo väčšinovej spoločnosti a v politickej kultúre u nás je feminizmus stále takmer nadávkou (preto slovná hračka v názve – "the F word”).