Umenie na sídliskách, v parkoch či na fasádach verejných budov sme si počas posledných 30 rokov zvykli prehliadať, pretože vzniklo v období, na ktoré sme kultúrne zanevreli... Socialistické „monumentálky“ majú rôznu umeleckú kvalitu i mieru služobnosti dobe, v ktorej vznikli. Nie sú to len gottwaldovské „kameňolomy“ či hlavy Leninov nastoknuté na podstavci. Sú to i moderné preliezky, abstraktné skulptúry v zeleni sídlisk či efektné predelové steny v prostrediach zanedbanej „občianskej vybavenosti“.

V posledný septembrový deň príde tá chvíľa, keď zhotoviteľ odovzdá stavbu zrekonštruovaného areálu Slovenskej národnej galérie. V decembri sa tak po siedmich rokoch rekonštrukcie konečne dočkáme otvorenia areálu SNG pre verejnosť. Priestor slávneho Premostenia sa pritom otvorí po 21 rokoch od jeho uzatvorenia a poskytne tak možnosť celej jednej generácii, ktorá ho nikdy nevidela zvnútra konečne doň nahliadnuť.

V posledných rokoch pozorujeme (nielen) na umeleckej scéne trend sťahovania sa z miest na vidiek. Dôvodov je viacero, medzi hlavné určite patrí skúsenosť s pandémiou a klimatická kríza. Aké sú vnútorné motivácie, ktoré vedú k takémuto kroku? Je za tým túžba po prirodzenejšom životnom štýle, snaha priniesť kultúru do regiónov alebo prozaické ekonomické faktory?

V aktuálnom vydaní Podcastu SNG sa porozprávame s Janou Geržovou, šéfredaktorkou časopisu Profil, ktorý už vyše tridsať rokov mapuje súčasné vizuálne umenie. V akej kultúrnej i politickej atmosfére časopis začiatkom 90. rokov vznikal? Kto boli a sú jeho spolupracovníci a spolupracovníčky? Ako sa v jeho profile odrážajú inklinácie či temperament jeho šéfredaktorky? Vieme písať? A pomáha nám pri tom „injekcia“ Fondu na podporu umenia či nebodaj (ná)tlak akademickej akreditácie? S kritičkou a kurátorkou Janou Geržovou sa rozpráva Petra Hanáková.

Prečo je v dnešnej dobe inklúzia takou potrebnou témou v našej spoločnosti? Akým spôsobom sa galéria môže stať inkluzívnou a akými krokmi sa to dá docieliť? Čo je to etický kódex a prečo v súčasnej situácii vyvstáva potreba jeho vytvorenia? A je vôbec úlohou štátnej zbierkotvornej inštitúcie aktívne zaujímať občianske postoje a vyjadrovať sa k spoločenským témam?

Pri pohľade na súčasné umenie a sociálne siete sa zdá, že feminizmus aktuálne zažíva zlaté časy. Kým ešte pred desiatimi rokmi by sa dali slovenskí umelci a umelkyne, hlásiaci sa k feminizmu, spočítať na prstoch jednej ruky, dnes patrí príslušnosť k feminizmu takmer k povinnej výbave. Zároveň ale platí, že vo väčšinovej spoločnosti a v politickej kultúre u nás je feminizmus stále takmer nadávkou (preto slovná hračka v názve – "the F word”).

Tvorba zbierok, ktoré by – aj vzhľadom na budúcnosť, vytvárali a uchovávali reprezentatívnu stopu vývoja umenia, patrí k základným povinnostiam galérií umenia ako historických inštitúcií. Aká je realita a objem nákupov (akvizícií) súčasného umenia v aktuálnej štátno-galerijnej praxi? Prečo žijeme v takej akvizičnej mizérii? O tom sa Petra Hanáková rozpráva s Luciou Gregorovou Stach, šéfkurátorkou SNG a Marošom Rovňákom, riaditeľom Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici.

Spoluprácu medzi kurátorom a reštaurátorom možno v mnohých ohľadoch označiť za tandemovú. Na prípade jedného vybraného diela a priebehu jeho výskumu a reštaurovania budú kurátorka zbierky starého európskeho umenia Zuzana Ludiková a reštaurátor Boris Blatný v rozhovore s Evou Kotlárikovou demonštrovať ako táto spolupráca prebieha, aké sú jej silné stránky, ako je možné sa navzájom odborne dopĺňať a kam až siahajú etické hranice reštaurátorského zásahu do diela.

LGBTI+ ľudia sú na Slovensku stále znevýhodnenou menšinou. Na poli súčasného umenia sa ale zdá, že queer identita vo svojich rozmanitých prejavoch zažíva zlaté časy. S umelcami a súčasne členmi LGBTI+ komunity Marošom Rovňákom a Andrejom Dúbravským sa Alexandra Tamásová rozpráva o tom, aký je vzťah medzi queer identitou a queer umením, či je označenie „queer“ v umeleckej kariére výhodou alebo prekážkou, ale aj o tom, aký je rozdiel medzi pojmami „queer“ a „LGBTI+“.

Špeciálny diel podcastu SNG reflektuje aktuálnu situáciu na Ukrajine. Naši kolegovia v pamäťových inštitúciách sa obetavo snažia, pokiaľ to situácia dovoľuje, zabezpečiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva.