Archív výstav

O živote výnimočného umelca a „osamelého pútnika“ Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919) máme (nielen) vďaka jeho rozsiahlym zachovaným denníkom pomerne dobrú predstavu. Otázka jeho súkromia nebola zatiaľ dôsledne spracovaná, ale vieme, že ho priťahovali muži. Dokonca je niekedy známa aj identita viacerých jeho partnerov a okolnosti ich vzťahov.

Máš umelecké črevo? je medzinárodná platforma venujúca sa edukácii v oblasti umenia, ktorá každý rok organizuje umeleckú súťaž pre tímy žiakov/žiačok stredných škôl a gymnázií. Výstava predstavuje najlepšie slovenské projekty tohto ročníka súťaže na tému Sloboda voľby.

V časoch, keď ešte SNG stíhala aktualitu a občas i riskovala kúpou diplomovej práce sľubného študenta, vznikla performancia Man on the River (2011) Tomáša Šoltysa (1985). Obraz muža, samotného umelca, ktorý ako Kristus kráčal, „plynul“ na vlnách Dunaja, mal povahu endurance – náročného, život investujúceho výkonu, pričom ho zaznamenalo nielen umelecké publikum, ale pochopiteľne i bezpečnostné zložky mesta.

Toto je tak trochu digitálna výstava a počítame s tým, že sa vám nebude páčiť. Do popredia však vystupuje otázka o (ne)splnených očakávaniach diváka z návštevy galérie, o (ne)prijateľnosti takéhoto "vystavovania" umeleckých diel vyplývajúceho z obmedzení daných aktuálnym stavom objektu.

Oboch autorov spája nielen spoločný školský kabinet, ale na tejto výstave napríklad aj textil; pre jedného je témou, pre druhého výtvarným materiálom. Výsledné obrazy oboch umelcov však ukrývajú mnohé osobné spomienky a príbehy, ktoré v kontexte aktuálnej doby ponúkajú nové interpretácie a témy na zamyslenie.

Portrét rómskej matky Jitky Pištovej s dieťaťom je zrejme najznámejšou fotografiou zo súboru rómskych portrétov od slovenského fotografa Šymona Klimana. Pôvodný názov projektu bol Cigáni na pekno / Gypsies Made Nice , neskôr začal byť súbor uvádzaný pod súčasným názvom Krásni ľudia / Beautiful People . Do zbierok SNG sa výber portrétov zo súboru dostal v roku 2016 v rámci nákupu diel súčasných fotografov.

V rámci výstavného cyklu Vo výklade prezentujeme ďalší príspevok Petra Bartoša (1938) v spolupráci s Ľudmilou Rampákovou k téme histórie a aktuálnej premeny bratislavského podhradia. Starobylé územie mesta, ktoré tvorí jeho panorámu a skrýva mnohé geologické aj kultúrne poklady, sa stalo už pred niekoľkými rokmi epicentrom autorovej tvorby. Skúma ho, študuje, diskutuje o ňom s viacerými odborníkmi, pozoruje jeho postupnú devastáciu v mene nových plánov mestskej výstavby.

Živé umenie, mediálne neobyčajne pestré, je dnes múzejne neuchopiteľnejšie ako kedykoľvek predtým. O to viac si ceníme veľkorysý finančný dar Tatra banky, ktorá nám už druhý rok umožňuje zachytávať jeho stopu. Chytať motýľa. Výstava prezentuje najnovšie prírastky do zbierok SNG autorov a autorky strednej generácie slovenského súčasného umenia. Erik Binder, Marko Blažo, Marek Kvetan, Denisa Lehocká a Milan Tittel spolu ponúkajú rozmanitú, ale súrodú zmes rozličných prístupov, médií a tém v súčasnom umení.

Osmijanko pozýva malých aj veľkých do tajomnej záhrady. Je to záhrada nekonečná, vedie z nekonečna do nekonečna tak ako celoživotné čítanie kníh... Ráčte vstúpiť a zasiať semienka svojho vlastného Knihokvetu. Výstava s interaktívnymi objektmi slovenskej scénografky Nadi Salbotovej poskytuje veľa podnetov pre kreatívne hry s literárnym textom. (tvorivosti sa medze nekladú.

Výstava Miznúce telo je zážitkovou esejou o „miznutí" fyzických tiel v našich životoch. Všíma si všeobecný trend dekorporalizácie ľudskej existencie, ktorý za uplynulé obdobie nadobudol nové rozmery. Či už na problematiku rôznej miery fyzického „vytrácania sa" v rámci každodenného života nahliadame optikou geopolitických súvislostí, technologického smerovania, „rozpúšťania" identít v online prostredí, post- či transhumanistických teórií, protipandemických opatrení, spirituality alebo sebapozorovania, každý z aspektov ponúka široké spektrum interpretácií. Podobne variabilný obraz prináša aj výstava.